Slovenskí saleziáni dopravili na Slovensko 48 detí zo sirotinca Pokrova v Ľvove, ktorý prevádzkujú ich gréckokatolícki rehoľní spolubratia.
V minulosti bol šesť rokov ich provinciálom Slovák Karol Maník.
Keď vypukla vojna, zatelefonovali mu, že úrady oznámili všetkým sirotincom v Ľvovskej oblasti, aby deti presťahovali čo najskôr do zahraničia. Nie je totiž isté, koľko dní bude ešte hranica otvorená.
„Túto informáciu sme dostali minulý týždeň vo štvrtok ráno. Poobede sme sa rozhodli, že berieme všetky deti zo sirotinca v Ľvove na Slovensko,“ hovorí pre Svet kresťanstva Karol Maník.
Vzhľadom na situáciu na hraniciach a dlhé čakacie lehoty sa deti z Ľvova podarilo dostať na Slovensko pomerne rýchlo.
„Veľmi ústretové boli všetky úrady, Košický samosprávny kraj, ministerstvo práce aj colné úrady. Prijali nás v noci veľmi ľudsky a pekne aj napriek obrovskej záťaži,“ vyzdvihol ústretovosť našich orgánov salezián Maník.
Saleziánsky sirotinec Pokrova v Ľvove. Foto: Pavol Kováč
Deti sa na hranicu dostali v nedeľu o tretej nadránom. Pre autobus bol dohodnutý zelený humanitárny koridor. Pomohol aj primátor Ľvova, ktorý zavolal do Užhorodu, aby bol autobus prednostne vybavený a k hranici sprevádzaný policajným autom.
Deti mali prejsť hranicou do medzipásma medzi dvoma colnými kontrolami. Tam presadli z ukrajinského autobusu do slovenského, ktorý zabezpečila košická župa. „Na hranici sme na deti čakali od deviatej večer, fyzicky sa k nám dostali až o piatej ráno,“ hovorí Maník.
Chlapci vo veku šesť až šestnásť rokov pôjdu v najbližších dňoch do rodín, niektorí budú v saleziánskych komunitách. Mnohé z detí už v minulosti na Slovensku boli. Počas prázdnin pobudli v slovenských rodinách, teda majú tu už nejaké kontakty.
Saleziáni momentálne v súčinnosti s úradmi riešia, aby menšie deti išli do rodín dve-tri spolu. Staršie pôjdu do saleziánskych komunít.
Malí utečenci dostali status maloletí bez sprievodu. Podľa Karola Maníka sú saleziáni ochotní prijať z Ukrajiny aj ďalšie deti. „Vyžaduje to veľa námahy, ale povedali sme si, že keď nájdeme rodiny pre tieto deti a budeme ešte schopní pomôcť, pôjdeme po ďalšie.“
Po výzve sa rodiny zmobilizovali rýchlo. „Cez rôzne saleziánske linky sme dali vedieť, že hľadáme pre deti rodiny, ktoré by ich boli ochotné dočasne prijať. V priebehu niekoľkých hodín sa prihlásilo vyše sto rodín,“ hovorí bývalý provinciál saleziánov na Ukrajine aj na Slovensku.
Veľmi pozitívne ho to prekvapilo a povzbudilo. Na rehoľu sa zároveň obrátilo množstvo ľudí, ktorí boli ochotní pomôcť materiálne a finančne.
Pre deti, ktoré prišli z Ukrajiny, je teraz dôležité, aby zažili pocit bezpečia a psychicky sa upokojili. Sú pripravené na to, že na Slovensku sú dočasne, a keď to bude možné, vrátia sa späť.
„Už sa uskutočnilo aj prvé stretnutie s rodinami, ktoré si deti dočasne zoberú. Rodiny boli oboznámené s tým, že chlapci teraz budú potrebovať niekoľko dní čas na to, aby situáciu spracovali a upokojili sa,“ hovorí don Maník. Podľa neho všetky deti vedia, že je vojna. Je to pre ne náročné.
Spolu s deťmi prišlo aj päť vychovávateliek. Tie sa majú deťom venovať počas dňa, keď budú rodiny v práci či v škole. Menšie deti budú umiestnené v rodinách v jednom meste, prípadne v jeho okolí, a najmä tým najmenším sa snažia byť vychovávateľky nablízku a psychickou oporou. Rehoľa má ambíciu deti neskôr zaradiť aj do škôl.
Autobus, ktorý išiel po deti na Ukrajinu, bral zároveň humanitárnu pomoc do štátneho sirotinca v Ľvove. Tam majú saleziáni spolupracovníka, ktorý im poslal zoznam potrebných vecí. Tie sa podarilo vyzbierať za niekoľko hodín saleziánskej komunite v Košiciach.
„Vyzbierali sme pre nich trvanlivé potraviny, deky, spacie vaky. Ľvov totiž prijíma ďalšie deti a ľudí z východných častí Ukrajiny,“ približuje Maník, ktorý má informáciu aj o tom, že ľudí prichyľujú aj na štadióne.
Hrdinsky sa zachoval jeden ukrajinský salezián z Ľvova, ktorý sám išiel po ďalšie deti na východ krajiny, kde sa bojuje, a priviedol ich na západ, kde je momentálne situácia pokojnejšia.
Saleziáni zároveň vyhlásili zbierku na pomoc Ukrajine, pomáhať chcú adresne a najmä deťom. Vikár provinciála saleziánov na Slovensku Peter Jacko poukazuje na to, že pomoc bude potrebná aj neskôr.
„Nevieme, čo bude o mesiac či o dva, finančnú pomoc treba stále, materiálna bude potrebná možno neskôr. Dôležité je, aby nám tá ochota a zápal pre pomoc vydržali dlhodobo,“ apeluje saleziánsky kňaz.
Saleziáni taktiež zdôrazňujú, že teraz je pre deti, ktoré utekajú pred vojnou, najdôležitejšie, aby zažili pocit bezpečia. Potrebujú naše modlitby a pokoj, po ktorom túžia aj všetci ich krajania.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.