Minizamyslenie Odkrytá strecha

Majiteľ nehnuteľnosti mal určite veľkú radosť z návštevy samotného rabbiho Ježiša. Už menej z rozobranej strechy.

Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša. (Lk 5, 17 – 26)

Milovník krásnej antickej literatúry Lukáš taktne vynechal Markovu informáciu o počte divákov: „Zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesto ani predo dvermi“ (Mk 2, 2). Táto zdanlivo zbytočná správa však vykresľuje vnútornú situáciu. Priestor je skoro hermeticky uzavretý a nedá sa v ňom dýchať.

Odkryť strechu v tej chvíli znamená vpustiť dovnútra lúč svetla a poryv nového vzduchu. Otvoriť sa niečomu novému. A to na seba nenechá dlho čakať. Ježiš obratom hovorí: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“ Väčšina čakala na iné vyvrcholenie.

Veríme síce v Boha, ktorý je čírou Láskou, a predsa má dodnes mnoho ľudí taký problém s odpustením. Majú pocit, že ich zlyhania sú také veľké, že ich zrejme ani Boh nemôže odpustiť. A to je ten najväčší „hriech“ – zmenšovať silu Božej lásky.

Odkrytá strecha je znamením odstránenia všetkého, čo by nás oddeľovalo od Boha a ľudí a vpustenia lúčov odpustenia. Lebo najväčší zázrak je uveriť, že Boh je silnejší ako akékoľvek zlo. (Jozef Husovský)