Gréckopravoslávny metropolita Rakúska Zosadenie moskovského patriarchu Kirilla je možné

Pravoslávie nemôže ospravedlniť vojnu na Ukrajine, lebo prvým darom Krista po jeho zmŕtvychvstaní bol pokoj. Týmito slovami Arsenios (Kardamakis), gréckopravoslávny metropolita Konštantínopolského ekumenického patriarchátu v Rakúsku, potvrdil opakovanú kritiku zo strany svojej cirkvi voči Moskovskému patriarchátu a jeho podporovaniu Putinovej politiky.

Arsenios rečnil na výročnom zasadnutí pracovnej skupiny pre medzikultúrny a náboženský dialóg Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente. Zasadnutie bolo zamerané na vojnu na Ukrajine a postoj cirkví k nej.

Vo Viedni 9. decembra Arsenios tlmočil pozdrav ekumenického patriarchu Bartolomeja, ktorý je v konflikte s moskovským patriarchom Kirillom. Metropolita zdôraznil Bartolomejovo prednostné postavenie v pravosláví, keď pripomenul, že Konštantínopol je materskou cirkvou Ruska a Bartolomej je starší brat národných pravoslávnych cirkví.

Bez prednostného postavenia Konštantínopolského ekumenického patriarchátu hrozí nebezpečenstvo nacionalistického zúženia, varoval metropolita a vysvetlil, že konštantínopolský ekumenický patriarcha je nadnárodný a presadzuje univerzálnosť.

Podľa Arsenia na Ukrajine prebieha vojna medzi bratmi, ktorá si vyžiadala tisíce obetí a spôsobila veľa utrpenia aj následkom nedostatočných dodávok obilia a energetickej krízy.

Ako správny krok obhajoval metropolita Ekumenického patriarchátu Konštantínopolom priznanú autokefáliu (samostatnosť) Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny.

Arsenios sa prihlásil k názoru EÚ, že v 21. storočí nesmie dochádzať k násilným posunom hraníc. „Európa musí zostať miestom spravodlivosti a slobody, ba ešte viac: dlhodobým cieľom musí byť svet bez nenávisti a nepriateľstva,“ povedal metropolita.

Medzi moskovským a konštantínopolským patriarchom už nejaký čas prebieha mocenský boj o Ukrajinu. Keď v roku 2018 Konštantínopolský ekumenický patriarchát začal budovať autokefálnu cirkev na Ukrajine, Ruská pravoslávna cirkev mu vypovedala sviatostné spoločenstvo. Kirill prestal spomínať Bartolomejovo meno počas božskej liturgie.

Napriek tomu Bartolomej v januári 2019 priznal autokefáliu Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny. Túto cirkev, konkurentku Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorá v máji 2022 prerušila väzby s Moskvou, Kirill biľaguje ako „schizmatickú“.

Rusko po Putinovi Cár a patriarcha sa sami vyhnali z dejín. Otázkou je, kto a ako ich nahradí

Stefano Caprio

Pohľad odborníka z Pápežského východného inštitútu v Ríme na dejiny aj súčasnosť Ruska. 

Rodina pravoslávnych cirkví musí niečo podniknúť proti ruskému patriarchovi Kirillovi, pretože tento ideologicky ospravedlňuje Putinovu vojnu proti Ukrajine, povedal v rozhovore pre Die Tagespost metropolita Arsenios (Kardamakis). Ekumenický patriarcha Bartolomej by podľa neho mohol zvolať Synaxis všetkých hláv pravoslávnych cirkví, aby zosadila Kirilla.

Metropolita Arsenios pripúšťa, že v pravosláví musia byť všetky rozhodnutia prijaté jednomyseľne, no predsa len si myslí: „Aj keď nie všetci súhlasia alebo niektorí nemôžu súhlasiť z politických dôvodov, všetci vedia, že túto vojnu nemožno legitimizovať a že ten, kto túto vojnu ospravedlňuje, je mimo ducha pravoslávnej cirkvi.“ Patriarcha Kirill zastupuje „čistý nacionalizmus, nie teologicky podložený postoj“.

Podľa názoru predstaviteľa Ekumenického patriarchátu v Rakúsku a strednej Európe Putin už prehral vojnu proti Ukrajine. „On a Ruská pravoslávna cirkev navždy prehrali túto vojnu,“ povedal metropolita Arsenios v rozhovore pre Die Tagespost. Moskovský patriarchát sa v očiach obyčajných ľudí na celom svete pripravil o svoju autoritu. Ruská pravoslávna cirkev teraz potrebuje „obrátenie, pokánie a novú evanjelizáciu“. 

Nasleduje rozhovor v plnom znení:

Eminencia, hlava najväčšej pravoslávnej cirkvi, moskovský patriarcha Kirill, ospravedlňuje vojnu Vladimira Putina proti Ukrajine. Kto v rodine pravoslávnych cirkví je v pozícii, aby mu pred celým svetom protirečil?

Pravoslávna cirkev v žiadnom prípade nemôže legitimizovať vojnu. Ak to robí, potom protirečí samotnému Pánovi, ktorý je kniežaťom pokoja. Prvým darom, ktorý Pán dal svojim učeníkom po vzkriesení, bol pokoj.

Pravoslávna cirkev nelegitimizuje vojnu, v opačnom prípade sa sama anuluje. Prvý medzi pravoslávnymi patriarchami, ekumenický patriarcha Bartolomej, od samého počiatku odsúdil túto vojnu.

Naproti tomu patriarcha Kirill od 24. februára v mnohých kázňach a prejavoch vojnu ideologicky ospravedlňoval. Je to mysliteľné, že bude zosadený zo svojho úradu?

Myslím, že áno. V Maďarsku sa ma pýtali, či by Európa mala uvaliť sankcie na ruského patriarchu, a ja som povedal: Podľa môjho názoru nie, lebo na to nie je príslušná Európa, ale pravoslávna cirkev. Rodina pravoslávnych cirkví sa musí zísť a rozhodnúť, či by sa malo niečo podniknúť proti ruskému patriarchovi. Podľa môjho názoru áno!

Existuje pre to v pravosláví nejaká súdna právomoc?

Súdna právomoc nie, ale existuje Synaxis všetkých patriarchov a hláv pravoslávnych cirkví pod predsedníctvom ekumenického patriarchu Bartolomeja. On ich môže zvolať.

Plný počet patriarchov by mohol zosadiť patriarchu z úradu?

Áno, samozrejme.

V praktickej rovine to bude pravdepodobne ťažké, pretože Moskva má vplyv vo viacerých pravoslávnych cirkvách. Najnovšie sme to videli na tom, že autokefáliu Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, ktorú udelil patriarcha Bartolomej, uznali len štyri pravoslávne cirkvi.

Áno, Kirill mal veľký vplyv. V Pravoslávnej cirkvi však existuje kánonické právo. Kánony určujú všetko, či s nimi niekto súhlasí, alebo nie. Kto protirečí duchovnému zákonu, protirečí sám sebe. Pozrime sa do histórie: rozhodnutia, ktoré prijal Ekumenický patriarchát, formujú dejiny. Skôr či neskôr budú tieto rozhodnutia uznané.

Je podľa vás mysliteľné, že ekumenický patriarcha zvolá všetkých patriarchov, aby navrhol zosadenie patriarchu Kirilla z úradu?

Myslím, že áno! V pravosláví však musia byť všetky rozhodnutia prijaté jednomyseľne. Ale aj keď nie všetci súhlasia alebo niektorí nemôžu súhlasiť z politických dôvodov, všetci vedia, že túto vojnu nemožno legitimizovať a že ten, kto ju ospravedlňuje, je mimo ducha pravoslávnej cirkvi.

Je to len Kirillovo individuálne scestie? Celkovo sa proti vojne verejne vyjadrilo len jedno percento ruských pravoslávnych kňazov.

V Rusku nemôže každý slobodne vyjadriť svoj názor, dokonca ani v rámci synody. Všetci majú strach. Všetci ruskí duchovní, ktorí so mnou hovorili napoly otvorene, sú proti tejto vojne. Ani patriarcha nemá veľa priestoru na manévrovanie. Spočiatku som si kládol otázku, či naozaj verí tomu, čo hovorí, alebo sa k tomu cíti byť donútený. Zdá sa mi však, že túto vojnu podporuje z ideologických dôvodov.

Považujete Kirillovo tvrdenie, že pokrstením Kyjevskej Rusi v roku 988 vznikla národná jednota Rusov, Ukrajincov a Bielorusov, za herézu? Sviatosť krstu vytvára duchovnú jednotu členov Kristovho tela, ale nie národnú jednotu.

Presne tak to je. Čo hovoria cirkevní otcovia? Napríklad Ján Zlatoústy hovorí, že nepatríme k národu, ale k večnej vlasti. Kirill zastupuje čistý nacionalizmus, nie teologicky podložený postoj.

„Všetci ruskí duchovní, ktorí so mnou hovorili napoly otvorene, sú proti tejto vojne. Ani patriarcha Kirill nemá veľa priestoru na manévrovanie.“Zdieľať

Izoluje sa tým ruské pravoslávie?

Áno, myslím, že áno. Začalo sa to sporom o Ukrajinu. Kto rozhodol o tom, že sa na božskej liturgii už nebude spomínať ekumenický patriarcha? Kto neuznáva svoju matku alebo otca, má existenčný problém. Už nevie, odkiaľ pochádza. Konštantínopolská cirkev je materskou cirkvou Ruska. Ekumenický patriarcha je najstarší brat, ktorý ostatným ukazuje, odkiaľ pochádzajú.

V otázke ukrajinskej autokefálie bol dojem ambivalentný: na jednej strane autokefáliu uznali len Cyprus, Grécko a Alexandria, na druhej strane žiadna pravoslávna cirkev nepodnikla taký radikálny krok, aký urobil Moskovský patriarchát, keď prestal spomínať ekumenického patriarchu.

Niektoré pravoslávne cirkvi nepoznajú dobre kánonické právo. Kto neuznáva a nespomína metropolitu Epifanija, ale naďalej uznáva a spomína Bartolomeja, implicitne uznáva Epifanija. Takto funguje kánonické právo v pravoslávnej cirkvi. Lebo kto obcuje s heretikom, automaticky sa stáva heretikom.

Uznanie ukrajinskej autokefálie bolo právom ekumenického patriarchu. Ak by nemal právo udeliť autokefáliu, potom by ani ruské pravoslávie nebolo autokefálnou cirkvou. Takisto srbské, bulharské alebo grécke pravoslávie. Keď mal právo udeliť autokefáliu v týchto prípadoch, má ho aj v prípade Ukrajiny.

Ukrajina bola územím Ekumenického patriarchátu, ktoré bolo odovzdané Rusku do správy pod podmienkou, že sa bude spomínať ekumenický patriarcha. Tí, ktorí už nespomínali ekumenického patriarchu v liturgii, t. j. biskupi Moskovského patriarchátu, prešli do herézy.

Aký je z vášho pohľadu súčasný status Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu, ktorá sa vyhlásila za „autonómnu“ voči Moskve?

Podľa môjho názoru sú to schizmatici, ktorí nepatria k nikomu. Kedysi boli súčasťou Moskovského patriarchátu, ale od mája tvrdia, že už nie sú v spojení s Moskvou. S kým sú teraz v spojení?

Vidíte pre kňazov a biskupov tejto cirkvi len možnosť, aby sa pripojili k autokefálnej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, t. j. aby sa podriadili metropolitovi Epifanijovi?

Myslím, že Epifanij by bol ochotný nájsť riešenie.

Svet východného kresťanstva Vojna na Ukrajine dorazila už aj do mníšskej republiky na Atose

Bodo Bost

Moskovský patriarchát sa pokúša zväčšiť svoj vplyv na Svätej Hore, ktorá podlieha konštantínopolskému ekumenickému patriarchovi.

Súčasné zavrhnutia a napätia v rámci celosvetového pravoslávia vyvolávajú otázku, či úrad jednoty nie je príliš slabý. Nepotreboval by najvyšší predstaviteľ viac právomocí?

Nemyslím si to. Ak sa rešpektujú kánony, nemáme problém. Kánony sú celkom jasné a dávajú ekumenickému patriarchovi všetky možnosti zvolať synodu a prijať rozhodnutia. Problém sa začal tým, že Ekumenický patriarchát bola taký veľkorysý, že všade udeľoval autokefálie.

Sú všetky tieto autokefálie a nové patriarcháty dobré pre pravoslávie? Odhliadnuc od Konštantínopolu, Alexandrie, Antiochie, Jeruzalema a Cypru tieto autokefálie neboli potvrdené koncilom. Sú rozhodnutiami ekumenického patriarchu.

Je tento model udržateľný pre cirkev našich čias? V dôsledku celosvetovej masovej migrácie máme teraz ruských, srbských či bulharských veriacich po celom svete – a následkom toho niekoľko pravoslávnych jurisdikcií na tom istom území.

V pravoslávnej cirkvi existujú kánony – treba ich rešpektovať. Na jednom mieste má byť len jeden biskup. Diaspóra je problém, pre ktorý treba nájsť riešenie. To, čo máme teraz napríklad v Rakúsku, Nemecku alebo Francúzsku, je v rozpore s kánonmi.

Vytvorenie biskupských konferencií nie je riešením. Skôr som za starý metropolitný systém: metropolitom by bol biskup Ekumenického patriarchátu, ostatní biskupi by mu boli podriadení a starali by sa o príslušné administratívne záležitosti.

Nie je zviazanosť s národom ústredným problémom dnešného pravoslávia?

Presne to! Problémom pravoslávnej cirkvi je etnofyletizmus a nacionalizmus. Človek nie je v prvom rade pravoslávny, ale Rus, Srb, Grék alebo Bulhar. Etnofyletizmus bol odsúdený ako heréza, ale všetci naďalej žijú svojím heretickým životom. Mali by sme silnejšie veriť v Božie kráľovstvo. Ukazovateľom smeru by mal byť Kristus. Musíme pracovať pre Božiu slávu, nie pre slávu národa.

Čo sa stane s Moskovským patriarchátom, ak Vladimir Putin prehrá vojnu proti Ukrajine?

Vojnu už prehral. On a Ruská pravoslávna cirkev túto vojnu prehrali navždy. A Moskovský patriarchát sa v očiach obyčajných ľudí na celom svete pripravil o svoju autoritu. To je škoda pre pravoslávnu cirkev.

Otriasa sa s „Putinovým systémom“ aj „Kirillov systém“ v Rusku?

Rozhodne. Ruská cirkev potrebuje obrátenie, pokánie a novú evanjelizáciu. Nemala by veriť v moc alebo peniaze. Cirkev, ktorá žije v luxuse a prezentuje sa ako politická trieda, stratila svoju povesť. Obnova tejto cirkvi príde od jednoduchých ľudí, ktorí veria v Krista. Ruské pravoslávie znovu potrebuje misionárov a úzke spojenie s Konštantínopolom.