Minizamyslenie Svet v prenájme

Ježiš potreboval tri podobenstvá so spoločným menovateľom „vinica“ (Mt 20, 1 – 16; 21, 28 – 32; 21, 33 – 46), aby veľkňazi a zákonníci pochopili. Ale ako vidno, pochopiť zmysel ešte neznamená zmenu myslenia.

Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Istý hospodár vysadil vinicu. (...) Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. (...) Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: ‚K môjmu synovi budú mať úctu.‘“ (Mt 21, 33 – 43. 45 – 46)

Vinica ako obraz sveta. Krásne! Aj ona potrebuje lídrov, ktorí dokážu zmanažovať pracovný postup; pracovníkov, ktorí v tom najlepšom čase zozbierajú úrodu, a majstrov remesla, ktorí vyrobia lahodné víno.

Problém je v tom, že predstavitelia náboženstva sa pasovali do roly majiteľov vinice. Alebo o tom snívali. Aj za cenu vraždy syna skutočného majiteľa. A aj napriek tomu, že ju nakoniec uskutočnili, vinica prináša svoju úrodu. Bola totiž daná do rúk tým, ktorí ju vedia zabezpečiť.

Lisom podobenstva prechádza víno uvedomenia si, že svet so všetkým, čo prináša, nám nepatrí. Máme ho len v prenájme, za ktorý by sme mali platiť denárom krytým láskou a úrodou. Je to dar. Všetko je dar. Vladárske a majetnícke chúťky najlepšie uhasí veta, ktorú si budeme každé ráno opakovať: Je to dar. Všetko je dar. A vzápätí ho rozbalíme. Inak ho môžeme stratiť. (Jozef Husovský)