Dramatizovaná krížová cesta v Prešove Medzi hercami sú aj bezdomovci a závislí, podľa režisérky to je Božie dielo

Súčasťou Veľkého piatka je tradične krížová cesta. V Prešove si už niekoľko rokov môže verejnosť pozrieť dramatizovanú krížovú cestu, ktorá do centra mesta priláka tisíce ľudí. Za jej vznikom stojí kňaz Peter Gombita. Režisérkou je dlhé roky Martina Baňasová.

Pýtali sme sa ich, prečo robia hranú krížovú cestu, či ide viac o modlitbu alebo divadlo a čo hovoria na výhrady, že je to drastické, čo všetko zahŕňa príprava a kedy sa začína.

Krížová cesta viac oslovuje neveriacich, hovorí jej zakladateľ

Kňaz Peter Gombita začal organizovať prvé hrané krížové cesty už na začiatku deväťdesiatych rokov, keď pôsobil vo Svidníku, v Snine či vo Vranove nad Topľou.

V tom čase s veriacimi pripravil scénky napríklad o Jánovi Krstiteľovi, narodení Pána či o ukrižovaní. „Zakomponovali sme to pred omšou v kostole, malo to súvis s vierou a so životom človeka,“ hovorí Gombita.

Priznáva, že nerátal s tým, že krížová cesta bude mať raz taký rozmer. „Robili sme to najmä pre farnosť, chceli sme zapojiť ľudí.“

Kňaz, ktorý sa dnes venuje ľuďom bez domova v Oáze Bernátovce, vyzdvihuje, že krížová cesta je súčasťou našej kultúry, viery a náboženstva. A toto sa spája aj v dramatizovanej krížovej ceste na Veľký piatok v Prešove.

Ján Jendrichovský ako Ježiš počas krížovej cesty v roku 2022. Foto: TASR/Milan Kapusta

„Myslím, že táto krížová cesta viac oslovuje neveriacich, ľahostajných alebo tých, ktorí do kostola nechodia. Ľudia prichádzajú s deťmi, v ktorých to vyvoláva zvedavosť. Potom sa pýtajú, prečo to tak bolo, a dospelý musí odpovedať a sám sa nad tým zamyslieť,“ hovorí kňaz, podľa ktorého dramatizovaná krížová cesta má čosi v človeku vyvolať.

Na krížovej ceste sa podieľajú desiatky ľudí

Dlhoročnou režisérkou krížovej cesty v Prešove je Martina Baňasová. K podujatiu sa dostala v období, keď bol ešte Peter Gombita farárom v Nižnej Šebastovej, kde pôsobil v rokoch 2006 až 2011.

V tom čase sa hľadal niekto, kto by si to zobral režisérsky pod taktovku. Martina Baňasová mala už s divadlom nejakú skúsenosť, a tak si to zobrala pod patronát.

„Vtedy to ešte nebolo tým, čo je dnes. Krížová cesta mala pri jednotlivých zastaveniach modlitbu, zamyslenie, nejakú scénku a pieseň,“ približuje Baňasová.

Krížová cesta v roku 2022. Foto: TASR/Milan Kapusta

Dnes na krížovej ceste participuje vyše 40 hercov. „Začíname niekedy po Vianociach v pätici, dám dokopy hercov, ktorí hrajú základných vojakov a Ježiša, a nacvičíme to najpodstatnejšie. Potom sa to navrstvuje a na nácviky prichádzajú ďalšie postavy ako Peter, Mária či Veronika,“ približuje režisérka.

Napokon oslovia ľudí z farností, ktorých oblečú do kostýmov, aby na krížovej ceste hrali dav. Do davu privedie hercov aj farár Gombita z Oázy v Bernátovciach.

„Zmyslom je, aby verejnosť videla, že nie sme profíci, ale viera je súčasťou nášho každodenného života. Žijeme spolu, či veríme, alebo nie,“ vysvetľuje Gombita, prečo do krížovej cesty zapája aj ľudí, ktorí sú bez domova alebo trpia závislosťami. Kňaz tým chce tiež ukázať, že máme akceptovať jeden druhého s názormi, so svojimi životmi a chybami.

Kňaz Peter Gombita Netušil som, že bohatstvo nás tak zmení. Už aj ja sa správam ináč

Pavol Hudák

Rozhovor so zakladateľom Oázy v Bernátovciach, autorom dramatizovaných krížových ciest v Prešove, bežcom a kňazom Petrom Gombitom.

Herci, ktorí sú amatéri, cvičia najmä po večeroch alebo cez víkendy. Mnohí z nich v krížovej ceste hrajú niekoľko rokov.

Na krížovej ceste sa okrem hercov podieľajú aj ďalší ľudia. Režisérka davu, potom osoba, ktorá komunikuje s mestom, ľudia, ktorí majú na starosti všetky veci, ktoré sa rozložia v priestore a potom ich upratujú, až po paniu, ktorá vyrába a zabezpečuje pre všetkých kostýmy. V tom celom je ešte zvukár a človek, ktorý behá počas predstavenia pomedzi hercov s mikrofónom.

Foto: TASR/Milan Kapusta

Najdôležitejšia je však postava Ježiša, ktorá sa za tie roky už viackrát obmenila.

V minulosti napríklad hral Ježiša Marek Marcin, až kým neodišiel do seminára a dnes je kňazom.

Podľa Martiny Baňasovej potom hral Ježiša jeden stredoškolák, ktorý po čase túto úlohu prenechal ďalším. Posledné tri roky hral Ježiša Ján Jendrichovský.

Martina Baňasová je presvedčená, že krížová cesta tu je preto, lebo to chce Boh. Organizátori vždy čakajú, či sa s požiadavkou na veľkopiatkovú krížovú cestu ozve mesto Prešov, režisérka potom obtelefonuje hercov, či do toho pôjdu, a keď povedia áno, začne sa cvičiť a všetko pripravovať.

„Beriem to ako Boží podnet, ostávam v čakaní, či to Boh chce alebo nie. Menil sa primátor, mohlo sa stať, že nové vedenie mesta by sa rozhodlo, že to už nechce,“ hovorí režisérka.

Počas pandémie dva roky krížová cesta nebola. V roku 2021 organizátori natočili video, kde Ježiš kráčal sám s krížom prázdnymi ulicami Prešova. Bolo to na podnet Petra Gombitu. Minulý rok organizátori stavili na stíšenú podobu krížovej cesty. Výkriky a mocné bičovanie nahradili meditatívnymi zamysleniami. Tie pozývali na hlbšie preniknutie tajomstva tejto krutej smrti a jej významu pre človeka.

„Bičovanie sme vynechali, lebo sme si mysleli, že ľudia vedeli, čo si musel Ježiš vytrpieť. Skôr išlo o zdôraznenie tej myšlienky, že Ježiš prišiel medzi nás a ľudstvo sa zachovalo tak, že ho nechce,“ povedal pre MY východ predstaviteľ Ježiša Ján Jendrichovský.

Organizátori aj na tento rok pripravili niekoľko nových prvkov. Diváci sa môžu tešiť na novú hudbu, ktorú skomponoval Martin Husovský. Režisérka Baňasová priblížila aj ďalšie novinky, ktoré si pre ľudí v metropole Šariša pripravili. Scenár krížovej cesty je inšpirovaný evanjeliami a videniami Kataríny Emerichovej.

„Sadla som si a nanovo načítala tieto veci a hľadala to, čo som si predtým nevšimla,“ hovorí.

Tento rok vložili do krížovej cesty scénu Petrovej zrady a takisto bude v hre viac dialógov. „Čo som cítila ako potrebu a čo sa mi zdá v súčasnej dobe aktuálne, to je otázka konzumizmu v postoji stretnutia s Kristom a tam to vidím v Herodesovi,“ hovorí režisérka. Medzi dialógmi bude aj echo, kde Ježiš cituje pasáže z Písma, ktoré sa vzťahujú na neho.

Režisérka sa utvrdila, že krížovú cestu chce Boh

Martina Baňasová tvrdí, že v minulosti zažila všelijaké znamenia, ktoré ju utvrdili v tom, že krížovú cestu chce Boh a je to jeho dielo.

Viackrát sa jej v minulosti stalo, že niekoľko dní pred Veľkým piatkom vypadol kľúčový herec a s novým by už hru nenacvičili. Vždy sa to nejakým spôsobom vyriešilo a hra mohla byť. V takýchto situáciách hovorila v modlitbe Bohu, že ak to on chce, aby to vyriešil, a vždy sa to vyriešilo, aj keď boli situácie, že to vyzeralo tak, že krížová cesta sa zruší.

Príbeh Ježišovho utrpenia pomáha režisérke aj v jej osobnom živote. Sama si totiž v tomto období prechádza osobnou krížovou cestou.

„Tento rok mi diagnostikovali rakovinu prsníka a takisto aj otcovi diagnostikovali onkologické ochorenie, mamka dostala alzheimera a zomrela.

Cez všetky tieto veci som sa prenášala vďaka tejto krížovej ceste, vďaka sile modlitby a kríža. Keď ma priväzovali pred operáciou, tak mi zviazali ruky tak, že som ich mala roztiahnuté, a spomenula som si na Krista, ktorý tiež mal takto roztiahnuté ruky na kríži.

Vtedy som pochopila, že to má zmysel, že v tom chcem pokračovať. Keď sa človek dostane na hranicu a pozerá sa smrti do očí, tak si prehodnotí, čo má hodnotu a zmysel,“ hovorí Baňasová.

Foto: TASR/Milan Kapusta

„Uvedomujem si, že umučenie Krista bola taká bolesť a utrpenie, ktoré je neporovnateľné s mnohými našimi utrpeniami. Je v ňom zhrnuté utrpenie všetkých ľudí a aj to, čo prežívajú. Vnímam ho ako toho, kto nám rozumie a vie, čo prežívame. A mať niekoho takého nablízku je veľmi podstatné, preto to má pre mňa hodnotu,“ vyznáva sa režisérka.

Krížová cesta je súčasťou nášho života

A čo hovoria Baňasová a Gombita na to, že krížová cesta je drastická?

Podľa režisérky „kto si chce zobrať násilie, zoberie si násilie, kto niečo iné, tak niečo iné“. Udalosti sa však snažia zobraziť tak, ako sa stali.

Farár Gombita vysvetľuje, že krížová cesta, to je aj časť nášho života, keď sa nám darí, keď sme veselí aj keď trpíme, keď padneme pod hriechom a mrzí nás to. „Z hriechu sú vždy následky. A Kristus uzdravuje, to znamená, že prichádzame k nemu a on je na krížovej ceste s nami, vedie nás, aby sme cez to prešli.“

Martina Baňasová dodáva, že pri tejto krížovej ceste chce nechať ľuďom slobodu vnímať ju tak, ako chcú. Je pre tých, ktorí ju vnímajú ako divadlo, aj pre takých, čo v nej majú modlitbu.

Nastanú však situácie, keď aj ju niečo vyruší. Stalo sa jej napríklad, že herec, ktorý hral Ježiša, mal krivo tŕňovú korunu.

„Celý čas som premýšľala, ako hrozne to vyzerá, že budú zlé fotky a podobne. Hovorím si, Bože, veď my vôbec nevieme, ako to naozaj vyzeralo, možno to bolo presne takto, ako tento náš kiks. Pre mňa to je príbeh, ktorý má ísť k ľuďom, a aký má na nich vplyv, o tom ja nerozhodujem. Je to ako pri evanjelizácii, ideš a rozprávaš o Bohu a necháš človeka slobodne sa rozhodnúť,“ uzatvára Martina Baňasová.

Podľa kňaza Gombitu je najdôležitejšie na celom príbehu to, že Kristus vstal z mŕtvych a takto sa skončí raz aj naše utrpenie a náš život.

Dramatizovanú krížovú cestu si môžete pozrieť na Veľký piatok v centre Prešova o desiatej dopoludnia alebo v máji v rámci podujatia Dni spišského Jeruzalema, ktoré bude 26. až 28. mája.