Vstupné do chrámov Údržba historických kostolov je drahá, vstupné pokryje aspoň náklady na službu

V zahraničí, ale už aj na Slovensku je bežné, že ak chcete vstúpiť do historického kostola, pri vstupe je potrebné kúpiť si lístok.

Stretli sme sa s otázkou od viacerých čitateľov: čo v prípade, ak sa chcú ísť do kostola len pomodliť? Iných zaskočilo, že za vstup do chrámu sa vôbec platí.

Údržba historického chrámu stojí veľké peniaze

Vstupné od turistov vyberajú napríklad v Bazilike sv. Egídia v Bardejove. Gotický kostol, ktorého počiatky siahajú do 13. storočia, je súčasťou námestia zapísaného do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V chráme sa nachádza množstvo vzácnych historických a umeleckých diel vrátane diel od Majstra Pavla z Levoče.

Prevádzka a údržba takéhoto chrámu nie je jednoduchá, finančne je veľmi náročná, vysvetľuje pre Svet kresťanstva dekan v Bardejove Marek Kreheľ.

Len reštaurovanie malého oltára stojí okolo tridsať- až štyridsať tisíc eur a musia to robiť certifikované firmy. Navyše, v chráme sú aj vzácne artefakty, ktoré majú historickú a umeleckú hodnotu, a farár ako štatutár je za tieto pamiatky zodpovedný.

„Peniaze, ktoré získame zo vstupného, automaticky vrážame do opráv a úprav a zároveň z toho pokrývame mzdy ľudí, ktorí baziliku strážia a sprevádzajú turistov,“ vysvetľuje bardejovský dekan.

Výťažok zo vstupného podľa neho pokrýva najmä mzdy ľudí, ktorí majú v bazilike službu, zarobiť si na seba musia počas hlavnej turistickej sezóny, aby pokryli mzdové náklady aj v zimných mesiacoch, keď turistov chodí menej.

Ľudia, ktorí majú službu v bazilike, majú na starosti aj sprevádzanie turistov, dohliadajú na poriadok a strážia artefakty v chráme. Podľa Kreheľa by tak vzácny kostol nemohol byť otvorený pre turistov bez služby v chráme.

Kostol sv. Egídia v Bardejove. Foto: TASR/Veronika Mihaliková

„Ako farár som zodpovedný aj za majetok, preto je v mojom záujme, aby tam niekto bol. Ak by sa niečo stalo, bol by som za to zodpovedný. Sú to národné kultúrne pamiatky a ako farár ich musím ochrániť, je to moja zodpovednosť. A preto je v bazilike stála služba, ktorá tam nebude len za Pán Boh zaplať. Sú to v podstate zamestnanci, ktorých farnosť platí,“ vysvetľuje Marek Kreheľ.

Dekan dodáva, že ak chcú turistom ponúknuť artefakty, za ktorými sa oplatí prísť, tak oltáre, lavice či obrazy a vlastne celý chrám musia byť v stave, aby boli hodné pozerania. „Vždy sa v bazilike niečo opravuje a reštauruje, ide o položky, ktoré by farnosť bez pomoci štátu, ministerstva, grantov, fondov a projektov nedokázala zaplatiť.“

Náklady si vyžaduje aj stráženie chrámu

Slová bardejovského dekana potvrdil aj hovorca Pražskej arcidiecézy Jiří Prinz. Na území Prahy platia turisti vstupné do Katedrály sv. Víta. Chrám však spravuje Správa Pražského hradu a podľa hovorcu arcibiskupstvo zo vstupného nemá ani korunu.

Pražské arcibiskupstvo však spravuje vstupy do barokového klenotu – do Kostola sv. Mikuláša na Malej strane v Prahe. „Strážiť chrám, aby ho niekto nenapadol, nepoškodil, nerozkradol, stojí obrovské peniaze. Je to skutočne veľmi nákladná vec a na to musíte zobrať niekde financie. Nie je to tak, že my vyberieme vstupné a ideme za to niekde žiť a roztočiť to. To naozaj nie,“ hovorí so smiechom Prinz.

Podľa neho okrem usporiadateľskej služby v kostole musia platiť aj ochranu objektu. A obrovské finančné náklady stojí aj údržba samotného barokového chrámu z prelomu 17. a 18. storočia.

Dekan Marek Kreheľ (vpravo) s prezidentkou Zuzanou Čaputovou v Bazilike sv. Egídia v marci 2023. Foto: TASR/Maroš Černý

Vstupné sa vyberá aj do Baziliky sv. Jakuba v Levoči, kde sa nachádza slávny oltár Majstra Pavla z Levoče. Dekan Peter Majcher pre Svet kresťanstva hovorí, že všetky príspevky od turistov idú tiež na údržbu a opravu chrámu.

Dekan sa stretol aj s tým, že niektorí ľudia proti plateniu vstupného protestovali. Kňaz vtedy argumentuje osobnou skúsenosťou, keď študoval v Benátkach, kde chodieval do tamojších chrámov.

„Stalo sa, že som vošiel do kostola Basilica dei Frari, kde sa nachádza slávny obraz Madonny od maliara Tiziana. Pri vstupe som sa predstavil, povedal som, že som kňaz a rád by som sa išiel pomodliť,“ hovorí dekan.

Podľa neho však pracovníčka trvala na zaplatení vstupného, a keď jej opäť zopakoval, že je kňaz a chce sa len pomodliť, odvetila mu: „Milý otče, a komu by malo viac záležať na údržbe chrámu, ak nie práve vám?“

Majcher si vtedy uvedomil, o čom to celé je, a bol za túto životnú lekciu vďačný. „Som presvedčený, že každému veriacemu, ale aj každému serióznemu človekovi by malo záležať na tom, aby Bazilika sv. Jakuba s oltárom Majstra Pavla bola dobre udržiavaná.“

Na modlitbu pustia ľudí aj bez poplatku, niektorí to skúšajú zneužiť

Kňazi Kreheľ, Majcher aj hovorca Pražského arcibiskupstva Prinz sa zhodujú, že chrám je prioritne miestom modlitby, a kto sa chce prísť do kostola „len“ pomodliť, vstupné by nemal platiť. Na druhej strane, občas sa stane, že prídu turisti a povedia, že sa chcú pomodliť, a keď ich do chrámu pustia, začnú po kostole chodiť a fotiť si ho.

Stáva sa to aj v košickom Dóme svätej Alžbety. Hlavný kurátor a lektor sprievodcovskej služby Tomáš Harbuľák vysvetľuje, že v katedrále je priestor pre turistov aj pre ľudí, ktorí sa chcú pomodliť či vyspovedať. Od skorého rána až do pol ôsmej večer je v katedrále k dispozícii kaplnka so svätostánkom, kde sa môže prísť ktokoľvek pomodliť bez toho, aby platil vstupné.

„V letnej turistickej sezóne je pri vchode do kostola umiestnená informačná tabuľa, ktorá naviguje ľudí s túžbou po osobnej modlitbe do adoračnej kaplnky a zároveň naviguje turistov na prehliadkovú trasu. Návštevník sa takto môže sám rozhodnúť, či do kostola vstupuje, aby sa modlil, alebo vstupuje ako turista s cieľom zoznámiť sa s históriou chrámu,“ hovorí sprievodca v košickom dóme.

Aj podľa neho sa stáva, že pri vstupe niektorí ľudia presviedčajú službu o úmysle modliť sa, pričom bezprostredne po vstupe do katedrály vytiahnu mobil a fotoaparát, začnú pobehovať po chráme a vstupujú na miesta, ktoré sú určené turistom.

Oltár Majstra Pavla z Levoče v Bazilike sv. Jakuba v Levoči. Foto: TASR/Milan Kapusta

„Zvlášť pri návšteve krypty kardinála Jozefa Tomka, ktorá je voľne prístupná, mnohí využijú fakt, že sa už v kostole nachádzajú, a bez upovedomenia lektorskej služby si prezerajú aj iné pamiatky kostola, ktoré sú vyhradené pre turistov na prehliadkovej trase. Takýchto návštevníkov upozorníme, ale nikdy ich z kostola nevyháňame a doprajeme im, aby mali po prehliadke katedrály aj čas na modlitbu, o ktorej presviedčali pri vstupe,“ hovorí Harbuľák.

Krypta, v ktorej je kardinál Tomko pochovaný, je počas zimnej turistickej sezóny zatvorená, otvára sa len počas sobôt alebo ak sa vopred nejaká skupina veriacich dohodne s farnosťou, že sa chce prísť k hrobu kardinála pomodliť.

Farár v Bardejove Marek Kreheľ hovorí, že ani u nich z kostola nikoho nevyhodia, a ak niekto povie službe v bazilike, že sa chce pomodliť, a pritom prichádza ako turista, je to na jeho svedomí.

„Naši sprievodcovia sú tam už dvadsať rokov, poznajú Bardejovčanov, ľudí, ktorí prichádzajú na modlitbu, a tí nemajú problém vojsť do baziliky aj bez poplatku. A kto prichádza ako turista, ktorý si chce pozrieť gotiku, nemá, myslím, problém dať nejaké euro, euro a pol za vstup,“ hovorí dekan.

Na otázku, kde je hranica medzi chrámom ako múzeom a miestom modlitby, odpovedá, že u nás nie je technicky daná, neexistuje nejaké usmernenie na papieri, ale skôr je na jednotlivcovi, ktorý prichádza.

Kde už Boh nebýva Desiatky nevyužívaných kostolov na Slovensku hľadajú svoje nové určenie

Imrich Gazda

Navštívili sme obce a farnosti, v ktorých starostovia a kňazi úporne riešia, ako ďalej naložiť s chátrajúcimi sakrálnymi stavbami.

Do Baziliky sv. Jakuba v Levoči sa dostanete bez platenia len v čase svätej omše. „Bazilika sv. Jakuba v Levoči je turistami vyhľadávaným miestom, no zároveň je to aj živý kostol. Každý deň sa v bazilike slávia sväté omše ráno a večer, v nedeľu slávime tri omše. Počas omší a náboženských obradov je vstup do baziliky voľný, môže vstúpiť každý. Mimo liturgických slávení je vstup do baziliky umožnený len so sprievodcom,“ zdôraznil dekan Majcher.

Ak niekto príde s tým, že sa chce modliť, nasmerujú ho do Kostola Svätého Ducha, ktorý je celodenne otvorený a dokonca je v ňom vyložená aj Eucharistia. Takže kto sa chce pomodliť, môže využiť minoritský kostol, ktorý sa od baziliky nachádza niekoľko metrov.

Chrám sv. Víta v Prahe. Foto: Postoj/Andrej Lojan

S úmyslom modliť sa možno vstúpiť aj do Chrámu sv. Víta na Pražskom hrade, kde sú pochovaní významní pražskí arcibiskupi, medzi nimi napríklad kardináli Beran a Vlk, a v katedrále sa nachádzajú aj vzácne relikvie.

Podľa hovorcu arcidiecézy Prinza, ak príde veriaci neohlásene s tým, že sa chce pomodliť pri hrobe kardinálov alebo v katedrále, nemá garantované, že ho služba pustí. Lepšie je ohlásiť sa a dohodnúť aspoň deň predtým.

V druhom najvýznamnejšom pražskom chráme, v Kostole sv. Mikuláša na Malej strane, by to podľa Prinza však nemal byť problém.

„Je možnosť, že keď prídete do sv. Mikuláša s tým, že sa chcete pomodliť, duchovne uzobrať, tak by vám to mali umožniť. Mali by vás uviesť na nejaké miesto, do lavice, kde si môžete sadnúť a pomodliť sa,“ hovorí Jiří Prinz. V tom prípade by sa však človek nemal po kostole prechádzať ako turista.

Prinz pripomína, že vstupy do historicky vzácnych chrámov sú spoplatnené na celom svete. „Keď tam nejdete s duchovným úmyslom, ale s tým, že si idete obzerať pamiatku, tak tým už sami k tomu pristupujete ako k múzeu. Nie je to vina chrámu alebo toho, že je vstup spoplatnený, je to už skôr o vašom prístupe,“ hovorí Prinz.

Podľa neho fakt, že prezeranie si umenia v chráme je spoplatnené, by nemal viesť k tomu, že budeme chrám vnímať len ako múzeum, keďže sa pohybujeme v sakrálnom priestore a v Božej prítomnosti.

Na druhej strane, usporiadateľská služba podľa Prinza dbá v katedrále aj v Chráme sv. Mikuláša, aby turisti nerušili veriacich počas bohoslužieb či iných pobožností. V tom čase do chrámu turistov nepustia.

Milodary za sobáš v kostole Kňaz by si peniaze nemal pýtať, svadobčania však zabúdajú aj na poďakovanie

Pavol Hudák

Môžu kňazi alebo farnosti vyžadovať milodary za sobáše? Aké majú skúsenosti s vďačnosťou svadobčanov kostolníci a organisti?

Podľa dekana v Bardejove Mareka Kreheľa sú u nich turisti počas omší disciplinovaní a po chráme nechodia. Je to aj tým, že v nedeľu je kostol zaplnený veriacimi a nie je tam priestor na nejaké obhliadky. Kreheľ a Prinz sa zhodujú aj v tom, že turisti si väčšinou uvedomujú, že vstupujú do sakrálneho priestoru, a nejaké incidenty či nevhodné správanie sú skôr výnimočné.

Marek Kreheľ priznáva, že pre kňaza je jednoduchšie mať tridsaťročný kostol, ktorý nezamoká a je urobený modernou technológiou, ako päťstoročný chrám. „Na druhej strane, je to iný pocit slúžiť svätú omšu v historickom kostole, kde cítite, že ten priestor má svoju históriu, kde je aj biblia chudobných, teda biblický príbeh znázornený na obrazoch. Dáva to liturgickému priestoru iného ducha,“ priznáva farár pôsobiaci v meste zapísanom v UNESCO.

Na záver Kreheľ zdôrazňuje, že kostol je postavený primárne na modlitbu a uchovávanie Eucharistie. Aj preto sa nedávno rozhodol, že Eucharistiu prenesie z bočnej kaplnky do presbytéria, teda na hlavný oltár. Prím musí mať myšlienka, pre ktorú bol kostol postavený.

„Myslím si, že do centra kostola patrí Ježiš, nie turista. On musí byť centrom, nie turista, a tomu musíme podriadiť všetky naše aktivity. Z baziliky sa nesmie stať primárne múzeum, to je iba sekundárne,“ uzavrel.