Minizamyslenie Čas fíg

To predsa nemá logiku – chcieť ovocie zo stromu v čase, keď ešte ani nekvitne. Pripomína to macochu, ktorá poslala Marušku po jahody v zime. Lenže toto je podobenstvo. Veľmi názorné.

Zďaleka zazrel figovník s lístím. Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, nenašiel nič, len lístie; nebol totiž čas fíg. I povedal mu: „Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!“ (...) Keď ráno išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa. (Mk 11, 11 – 25)

„Moje meno je zapísané v matrike pokrstených. Som členom Katolíckej jednoty. Obrázok v náprsnej taške. Medailón svätého Krištofa na paneli auta. Mám kňaza v rodine. (...) Bol som na púti v Assisi. (...) Chodí mi bulletin sv. Antona. Nechodím na nemravné filmy. Nikomu neublížim. Samé lístie,“ píše Alessandro Pronzato. A dodáva diagnózu: „Strom, ktorý je vinný preto, lebo úzkostlivo zachováva poriadok.“

Ježiš jednoducho chce vždy viac, zázrak, dokonca nemožné. Burcuje, aby sme vyšli z defenzívneho postoja a čakania na podnet. Motivuje nás, aby sme prinášali ovocie aj vtedy, keď to nikto nečaká. Dokonca práve vtedy. Stromy nie, ale my máme potenciál prinášať ovocie aj vtedy, keď práve nie je čas fíg. Je to nepohodlná a neraz nepochopiteľná cesta. Ale ovocie je tu vždy preto, aby zahnalo hlad po naplnenom živote. (Jozef Husovský)