Ľudská psychika má skvelú schopnosť pamätať si predovšetkým svetlé stránky udalostí. Preto je dobré, že Ježišovo premenenie na hore neopisoval iba Peter, ktorý sa v jeho priebehu cítil ako v siedmom nebi a najradšej by sa v tomto zážitku usadil natrvalo.
Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. (...) Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak. (Mt 17, 1 – 9)
Ostatní pozorovatelia si v oslnivom svetle všimli aj tienisté stránky. „Ježiš sa ukazuje v žiarivom svetle, ale hovorí sa tu aj o tom, že oblak zatienil túto svetelnú šou. Zjavenie je súčasne svetlo aj tma, poznateľnosť aj nepoznateľnosť, odhalenie aj neodhalenie sa. Ježiš potom úmyselne zostupuje spolu s učeníkmi dolu z hory na pláň a púšť každodenného života, preč z tejto oslňujúcej a bombastickej skúsenosti,“ konštatuje Richard Rohr.
Ježiš bol vždy ten, kto odmietal slovo „hotovo“ (Mt 10, 23). Cieľom nie je mystický zážitok ani jeho beznádejný náprotivok. Život je neustála dynamika. Z hory vytrženia potrebujeme zostúpiť do dolín všedného dňa. A, naopak, aj v zdanlivo neriešiteľnej situácii môžeme objaviť záblesky nádeje. Ak to pochopíme a aplikujeme v každodennom živote, prežijeme vlastné premenenie. (Jozef Husovský)
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.