Škoda, že nevidíme do hláv hlavných aktérov jedného z najznámejších podobenstiev. Ale ktovie, či by nám to uľahčilo situáciu.
Ježiš povedal: „Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich.“ (Lk 10, 25 – 37)
Nevieme, kam mali kňaz a levita namierené. Môžeme iba tušiť, že zachovávali Zákon do bodky. Krv bola v Zákone dôležitým faktorom. Niekedy znamenala život, inokedy smrť. A dotýkať sa cudzej krvi bolo na hranici vlastného poškvrnenia. Tak prečo riskovať?
Keby sa dotykom náhodou poškvrnili, nechali by v štichu veriacich, ktorí na obetu čakali. To si nemôžu dovoliť. A navyše už podali množstvo návrhov na zlepšenie podmienok chodcov na Jerišskej ceste. Situácia sa však nemení. Pod nefungujúcimi nočnými lampami je vždy toľko ľudí, ktorí potrebujú pomoc. To sa nedá stíhať. A tak preto, aby azda neprekročili Zákon, prekročili človeka.
Jeden bezmenný Samaritán, ktorý písaný Zákon sotva poznal, mal v srdci úplne iný zákon. A ten mu nedovolil prekročiť človeka, ktorý potrebuje pomoc.
Zdá sa, že problematika zmien zákonov je večná. Dôležité však je zmeniť zákon vo svojom srdci. To je ten, ktorý kladie človeka na prvé miesto. Bez ohľadu na možnosť poškvrny. (Jozef Husovský)
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.