Minizamyslenie Skúška pre anjela

Okrem hrozného výkriku chorého uprostred masy ľudí: „Nemám človeka“ zaznie ešte jeden: „Iný ma predíde“. Veď nie je až taký problém prešpurtovať chlapa, ktorý nemôže chodiť.

Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“ (Jn 5, 1 – 3. 5 – 16)

Odmala nám vtĺkali do hlavy, že musíme byť najlepší. Ak nie v matematike, tak na Hviezdoslavovom Kubíne. Alebo aspoň v kotúli vzad. A doba si ešte prisolila. Organizujú sa kurzy, ako ohúriť na pohovoroch, byť najlepší hneď od prvého okamihu. A nikomu nedať príležitosť.

Aj sčerená voda v rybníku podľa legendy priala len tomu najrýchlejšiemu. A tak obľúbený pražský kazateľ Sváťa Karásek prišiel s nápadom: „Čo keby sa tí úbohí dohodli, že anjela ‚čeriča‘ vyskúšajú, že raz, keď sa voda rozčerí, povedia chromí slepým: ‚Už je to tu!‘ Čo keby slepí vzali chromých, chytili by sa za ruky a vstúpili by v dlhej rojnici do rybníka pri čerení naraz?

Všetci by boli prví. Boli by tak uzdravení všetci alebo nikto? O takom pokuse nemáme žiaden záznam, existuje iba záznam o boji na vlastnú päsť, o beznádejnom boji, v ktorom sú práve slepí a chromí bez šance: veď ich nakoniec aj tak predbehne niekto šikovnejší s nachladnutím či elefantiázou alebo nejaké dievča s pehou.“ 

Ak teda máme byť prví, dobre. Ale čo keby sme sa naozaj spojili, aby zvíťazili všetci? Existujú aj videá, na ktorých to už urobili nejaké atlétky. Bolo to krásne. Všetky vyhrali. A dali najavo, že to ide. A evidentne by to šlo aj v iných životných odvetviach. (Jozef Husovský)