Pôstne minizamyslenie Svadobná hostina

Nardový olej extrahovaný z typickej indickej rastliny je nesmierne vzácny, preto sa často falšuje. Ak ho Judáš ocenil na tristo denárov, išlo o pravý olej. Priemerná mzda bola denár na deň, a tak išlo o olej, ktorý stál takmer celý ročný plat.

Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: „Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?“ (Jn 12, 1 – 11)

Judáš bol zarazený a jeho argument vyzerá ako vypadnutý z dielne človeka milujúceho charitu. V podstate sa však „montuje“ do veci, ktorá mu nepatrí. Prečo on sám nepredal svoj majetok a nerozdal ho chudobným?

Rozdať majetok chudobným je naozaj šľachetné. Ale niekedy potrebujeme urobiť veci sami za seba. Mária toho v evanjeliách veľa nepovie. Buď pri Ježišových nohách ticho sedí (Lk 10, 39), alebo mu ich pomaže najvzácnejším olejom. Tým olejom, ktorý si mladé ženy uchovávali pre svojho milého v deň svadby.

Keď Mária vyleje všetok tento pravý olej na Ježišove nohy, hovorí, koho nefalšovane miluje, komu rozumie a s kým chce tráviť dni svojho života. Aj keby sa tento život mal pre oboch stočiť smerom k smrti. Zároveň sa vzdáva toho najcennejšieho, čo má, a sama sa stáva chudobnou.

Okrem toho koná aj prorocký čin. Pomaže Ježiša za kráľa. Už dnes, šesť dní pred Veľkou nocou, je jej úplne zrejmé, s kým má tú česť. Zatiaľ čo učeníci sa stále dohadujú, kto z nich je väčší. A Judáš špekuluje, ako si z peňazí pre chudobných uliať niečo do vlastného vrecka. Nikomu vôbec nedochádza ani to, že Mária okrem toho všetkého už maže Ježišovo telo na pohreb.

Ježiš začal konať zázraky na svadbe v Káne (Jn 2, 1 – 11). A tesne pred svojou smrťou zažil zázrak, aké to je byť totálne milovaný. Tá hostina v dome je trochu nezvyčajná. Istým spôsobom svadobná. (Jozef Husovský)