Počas osláv sviatku sv. Cyrila a Metoda na Devíne premiér Robert Fico vo svojom prejave spomínal aj na Jána Pavla II.

Predseda vlády s poľutovaním konštatoval, že Devín, miesto jeho prejavu, sa historicky ocitol priamo pod železnou oponou, ktorá rozdelila Európu, kultúru a vzťahy. V tomto kontexte kritizoval tých, ktorí podľa neho v Európe opäť chcú oddeliť Západ a Východ, čo sa stáva realitou a vzťahy sú narušené.

„Zástancovia novej železnej opony zabudli na vážne slová Svätého Otca Jána Pavla II., ktorý povedal: Európa musí dýchať oboma pľúcami – aj východnými, aj západnými.“ Premiér zdôraznil, že pápež tým podčiarkol význam svätých Cyrila a Metoda ako osobností, ktoré prekročili rámec slovanského sveta.

Slová Roberta Fica vyvolal v spoločnosti polemiku a na jeho adresu sa objavili rôzne názory. Viacerým biskupom a kňazom sme tak položili nasledujúcu anketovú otázku:

Premiér sa v príhovore na Devíne odvolával na slová svätého Jána Pavla II., že „konštruktéri novej železnej opony zabudli na jeho slová, že Európa musí dýchať oboma pľúcami. Aj východnými aj západnými“. Platia podľa vás tieto slová aj v súčasnom kontexte toho, čo sa deje na Ukrajine? Môže sa na ne premiér odvolávať v duchu podávania ruky na mierovú spoluprácu? Nemyslel tým pápež Ján Pavol II. v tom čase niečo iné a v inom kontexte?

Odpovedal nitriansky diecézny biskup a profesor cirkevných dejín Viliam Judák, predseda KBS, košický arcibiskup Bernard Bober a spolupracovník Postoja, verbista a historik Tomáš Gerboc.

Viliam Judák

nitriansky diecézny biskup, podpredseda KBS

Už pri zbežnom pohľade na „prietrž“ mediálnych výstupov ostatných dní v súvislosti s oslavami sviatku sv. Cyrila a Metoda nadobúdam dojem, že by sme sa azda mali určitej časti slovenskej verejnosti ospravedlniť za to, že na naše územie misia solúnskych bratov vôbec prišla a my sme si to „dovolili“ pripomenúť.

Totiž, podľa niektorých komentátorov: „Svätí Cyril a Metod sú nepochybne symbolom diskontinuity našich dejín. Prispeli k prerušeniu pôvodnej slovanskej mytológie pokresťančovaním – ktoré malo jednoznačne mocenské príčiny a často aj veľmi násilnú podobu. Prichádzalo zvonka a bolo výrazom kultúrneho imperializmu Ríma.“

Alebo: „Katolícka cirkev sa v 19. storočí pokúsila prekričať nábožensko-nacionalistický príbeh o Husovi ako bojovníkovi za českú vec nábožensko-nacionalistickým príbehom o slovanských vierozvestcoch.“ A preto, žiaľ: „Jan Hus mal tú smolu, že vzal evanjelium vážne... zostáva pre nás Čechom, nie bratom. Cudzincom. Príliš morálnym na naše pomery.“

Vrátiac sa k Vašej otázke týkajúcej sa výroku pápeža Jána Pavla II. z encykliky Ut unum sint (čl. 54), na ktorý sa odvolával premiér Slovenskej republiky, možno potvrdiť, že pápež chcel týmto obrazom vyjadriť odlišnosť a zároveň komplementárnosť dvoch foriem kresťanstva: predovšetkým teologickú a spirituálnu. Domnievam sa však, že je úplne legitímne, keď im ktorýkoľvek verejný činiteľ – citujúc texty patriace do duchovného bohatstva Cirkvi – dáva širšiu spoločenskú, kultúrnu i politickú interpretáciu.

Zvlášť ak sú magistrálne texty adresované „všetkým ľuďom dobrej vôle“ – ako to uvádzajú tieto obežné listy vo svojich úvodných častiach.

Nakoniec, odvolávajúc sa na cyrilo-metodské dedičstvo, môžeme potvrdiť, že títo vierozvestovia z Byzancie svojou činnosťou reálne spájali Východ so Západom – ako to uvádza aj citovaný svätý pápež v encyklike Slavorum Apostoli (čl. 13).

Bernard Bober

košický arcibiskup a predseda KBS

Železná opona sa spája s konkrétnou udalosťou v histórii našej krajiny, ako aj ďalších krajín bývalého východného bloku. Toto spojenie v kontexte aktuálneho diania vnímam ako rozdeľujúce. Železná opona padla a my sme dostali novú šancu vytvárať mosty, viesť dialóg a rozvíjať kultúru stretnutia bez ohľadu na naše odlišnosti.

Cirkev nie je politická strana, za nikoho nelobuje, nikoho nevylučuje. Chce svedčiť slovom a životom o Božej láske a ponúka žité evanjelium všetkým. Preto sa na súvislosti so sviatkom svätých Cyrila a Metoda dokážem pozerať iba touto optikou, všetko ostatné mi je cudzie. Žiadnej politike nesvedčí, keď sa odkloní od služby dobru človeka a celej spoločnosti.

Ak sa zneužije kresťanstvo či iné náboženstvo v prospech mocenských či iných ambícií, kriví sa jeho obraz. Slová svätého Jána Pavla II. o potrebe oboch pľúc pre Európu sa vzťahujú predovšetkým na jednotu východných a západných kresťanských cirkví, kde „má byť hľadaná perspektíva plnej jednoty jednotou legitímnej rôznorodosti“ (Ut unum sint, 54).

Európa bude naozaj kompaktná len vtedy, keď sa Východ a Západ budú neustále spoznávať čo do kultúry i duchovnosti a budú sa navzájom rešpektovať. Tento širší odkaz je aktuálny aj dnes, keď úcta k človeku a inému národu zapadla v hluku prázdnych slov a rinčaní zbraní. Prajem si, aby sme správne chápali a najmä žili posolstvo pokoja a bratstva medzi národmi, ktoré priniesli svätí Cyril a Metod.

Tomáš Gerboc

kňaz, verbista, historik

Pred rokmi som čítal knihu, ktorá bola vydaná pri príležitosti okrúhlych narodením J. V. Stalina ako oslavná óda na inak masového vraha, diktátora a veľkého nepriateľa Krista a Cirkvi. Keď som si čítal jednu oslavnú báseň, mal som pocit, že čítam zošklivené slová jedného zo žalmov. Bolo to nemiestne a nechutné. A rovnako nemiestne a nechutné je, keď niekto prekrúti slová veľkého pápeža a použije ich tak, ako sa jemu páči a hodí, ako to jemu vyhovuje, aby dosiahol svoj cieľ.

Príde mi to bezduché – pretože vytrhnutím z kontextu slová Jána Pavla II. stratili ducha. Slová, ktoré zazneli, neboli slovami Jána Pavla II., i keď zneli rovnako.

Nebudem sa vyjadrovať k politike, avšak pri štúdiu histórie ma moji vyučujúci, zhodou okolností práve na Univerzite sv. Cyrila a Metoda, učili načítavať, chápať a prepájať si veci a udalosti v kontexte. Počujúc a vidiac tento kontext „slov Jána Pavla II.“ na Devíne som ostal smutný a zhrozený. Mal som pocit, že čítam Katolícke noviny alebo Pútnika svätovojtešského z obdobia komunistickej totality v Československu, kde boli znásilňované a prekrúcané slová Písma, modlitieb či v duchu doby a snahe odkresťančiť Slovensko aj duchovných zamyslení, a to všetko v duchu komunistickej totalitnej propagandy, ktorej ani trochu nešlo o dobro človeka a už vôbec nie o dobro Cirkvi.

Hoci aj Pán Boh sa tam spomínal, aj svätí, aj dobrý život a prikázania, ale v kontexte tohto predsa len dané obdobie (napríklad aj v týchto periodikách a mnohých ďalších) bolo obdobím, keď boli zneužité. Stratili ducha.

Áno, svet, Európa, Slovensko a každý človek musí dýchať. Bez dýchania neprežijeme. Avšak jasne a zreteľne vidíme (a len ten, kto nechce vidieť, nevidí), že aj Európa a najmä Ukrajina sa nie, že dusí, ale je dusená hlúpou, nezmyselnou, nespravodlivou a hanebnou vojnou. Preto je potrebné, aby ten, kto „dusí“, s tým okamžite prestal. Žiaľ, vidíme, že nechce. Preto je vojna. Preto umierajú desaťtisíce nevinných ľudí. Preto už desať miliónov obyvateľov Ukrajiny muselo opustiť svoje domovy. Veď to sú takmer „dve Slovenská“. Naozaj to nevidíme a nechápeme?

Cyril a Metod priniesli „veci“ duchovné, kultúrne i spoločenské. Nielen jednu, ale všetky. Ich misia nebola len spoločenská (politická). Ich misia nebola len kultúrna. Ich misia nebola len duchovná. Toto všetko musíme vnímať v kontexte doby a danej duchovno-spoločenskej situácie. A teda priniesli vieru, múdrosť, ale i pravdu. Bojím sa, že vieru bez múdrosti a snahy hľadať a hovoriť pravdu pestovať nebudeme, i keď budeme desaťkrát denne hovoriť o mieri.

V knihe Exodus sa píše: „Nebudeš šíriť nepravdivú povesť! Nepodáš svoju ruku tomu, kto je v nepráve, aby si krivo nesvedčil! Nespojíš sa na zlú vec s väčšinou a pri spore nebudeš vypovedať podľa väčšiny, aby si neprekrúcal pravdu!“