Vatikánska sedma Sedembolestná ustúpila v prospech pravoslávnych Vianoc

Zápas o cirkevné školy na Slovensku, zrušenie voľna na sviatok Sedembolestnej Panny Márie aj prvý veľký rozhovor pápeža Leva XIV., kde sa nevyhýbal ani odpovediam na citlivé otázky. Aj o týchto témach sme sa rozprávali vo Vatikánskej sedme, ktorá mala po mesiaci opäť podobu videa. 

V prvej časti sme sa venovali dianiu na Slovensku, najmä postoju Konferencie biskupov Slovenska k legislatívnym zámerom ministra školstva Tomáša Druckera, ktoré sa týkajú cirkevných a súkromných škôl.

Imrich Gazda a Pavol Hudák sa vrátili k stretnutiu arcibiskupa Bobera a biskupa Forgáča s ministrom Druckerom v Košiciach z 9. septembra a s biskupom Trstenským na Spiši.

„Ľudia nevedeli, ako to vnímať, či už biskupi ustupujú zo svojich požiadaviek,“ komentoval Imrich Gazda. Košické stretnutie, ako aj fotky ministra Druckera s biskupom Trstenským zase podľa neho vyvolávali pozitívnu emóciu. Gazda poukázal na to, že tieto signály prišli v čase, keď veriaci zbierali podpisy do petície proti Druckerovým legislatívnym zmenám.

Ministerstvo školstva po stretnutí v Košiciach informovalo aj za biskupov, pričom oznámilo, že podľa košického metropolitu nemusí byť zákon dokonalý hneď v úvode, ale môže sa postupne vylepšovať. KBS síce zverejnila svoje stanovisko, že zostáva v rozpore s návrhmi, ale dojem komunikačnej nejednoznačnosti zostal.

Pavlovi Hudákovi táto komunikačná situácia pripomenula momenty, keď politici chodia na audienciu k pápežovi a potom vyjdú pred novinárov a povedia, o čom s pápežom hovorili a čo pápež povedal. „A pápež nezvykne komentovať tieto stretnutia,“ vyjadril sa Hudák.

Podľa Gazdu sa ukazuje, že v prostredí KBS chýba človek, akým bol v minulosti výkonný sekretár Anton Ziolkovský, ktorý desať rokov zastával túto pozíciu. „Bol naozaj kňazom, ktorý sa vedel pohybovať aj na politickej pôde. Mal cit pre politické témy, vybudované kontakty medzi politickými stranami, vedel byť vyjednávačom, emisárom v prípade potreby,“ dodal zástupca šéfredaktora Gazda. 

V poslednom období rezonovala aj téma dočasného rušenia dňa pracovného pokoja v rámci konsolidačného balíčka vlády. Napokon z cirkevných sviatkov na budúci rok nebude zrušený 6. január, ale 15. september. 

Pavol Hudák situáciu vnímal tak, že katolícka cirkev sa v podstate zastala pravoslávneho sviatku. „Na druhej strane ma prekvapilo, že som nevidel žiadne vyhlásenie, stanovisko z pravoslávnej cirkvi,“ uviedol vo videodebate. 

Gazda poznamenal, že pravoslávni sa ešte menej vyjadrujú k politickým veciam, než ako to vidíme v prípade katolíckej cirkvi. K otázke zachovania voľna 6. januára vyjadril pochybnosť, či je to pre pravoslávnych až taká veľká téma, pretože samotné Božie narodenie slávia 7. januára, čo je ako keby katolícky 25. december. 

„Takže aj v minulosti si museli tak či tak brať na 7. januára dovolenku. Ak by 6. január nebol oficiálne dňom voľna, tak by si nebrali jeden deň, ale dva dni dovolenky,“ mienil. 

Foto: Postoj/Andrej Lojan

V druhej časti diskusie sa autori Sveta kresťanstva dotkli rozhovoru pápeža Leva XVI., ktorý poskytol americkej novinárke Elise Ann Allenovej z portálu Crux now. 

Pavla Rábaru zaujala pasáž, kde pápež opisuje svoje vnímanie projektu synodality. 

Podľa neho Lev XIV. naznačil, že synodalita je viac o mentalite a prístupe, o vzťahoch než o nejakých štrukturálnych zmenách.

Pripomenul výrok pápeža zo spomínaného rozhovoru, že cirkev sa nemá fokusovať na inštitucionálnu hierarchickú stránku, ale žiť spolu ako komunita. „Čiže iste nemyslel niečo také, že teraz laici budú mať úlohu biskupov a naruší sa hierarchia, lebo on hovoril o fokuse, o tom, na čo sa máme zamerať – že v prvom rade sme spoločenstvo, komunita, ale jasné, potrebujeme štruktúru, potrebujeme hierarchiu. To nejde rušiť,“ komentoval Rábara. 

V rozhovore sa pápež v súvislosti s otázkou o LGBTI ľuďoch kriticky zmienil o tom, že niektoré cirkevné skupiny v severnej Európe organizujú obradné požehnávania párov ako prostriedok na podporu zväzkov osôb rovnakého pohlavia. 

„Niektoré talianske médiá začali špekulovať, že pápež týmto narážal na Nemcov. No a nemeckí biskupi mali jesenné plenárne zasadnutie, kde sa k tomu vyjadril predseda nemeckých biskupov Bätzing,“ objasnil Pavol Hudák. 

Biskup Bätzing protestoval proti tejto pápežovej narážke a poukázal na to, že nemeckí biskupi síce vydali k téme pokyny, ale neurobili z toho obradnú alebo rituálnu formu, takže podľa lídra nemeckého episkopátu nejdú v rozpore s Vatikánom.

„To zas bude vo finále kovbojka sledovať tieto naťahovačky medzi Vatikánom a Nemcami,“ reagoval Imrich Gazda s tým, že už pápež František mal „toho plné zuby“ a napísal nemeckej cirkvi na svoj štýl až veľmi ostrý list. „Zdá sa, že toto bude pre Leva XIV. dedičstvo, ktoré mu veľmi radosť robiť nebude,“ dodal Gazda.

Vatikánsku sedmu si môžete tiež vypočuť ako podcast.