Minikázeň Kríž, smrť, život

Nedeľné evanjelium (Mt 16, 21-27) má v druhej časti trochu zložitú formuláciu, preto ju zjednoduším na tri slová: kríž, smrť, život.

(1) Pod pojmom „kríž“ rozumieme nielen Ježišovo utrpenie a smrť na kríži, ale každé utrpenie a námahu človeka. Ježiš nás vyzýva zaprieť seba samého, vziať svoj kríž a nasledovať ho. Čo to znamená? Lebo človek dneška sa chce realizovať, nie zapierať, víťaziť, nie prehrávať a obmedzovať. Je to pravda, ale rovnako je pravda, že krížom sa v živote nevyhneme.

Každý kríž ma viacero prvkov: bolesť, slzy, námaha, nenávisť atď. Ale ak krížu nedominuje prvok lásky, stáva sa neznesiteľným, beznádejným bremenom. Ak Ježiš pozýva niesť svoj kríž a nasledovať ho, pozýva nás k životu zmysluplnej lásky. 

(2) Smrť je azda jedným z najväčších problémov teologického výkladu. Problém smrti možno odignorovať alebo mu čeliť. 

Ratzinger problém smrti vykladá „teológiou osamotenosti“. Každý zomiera sám, hlboko a radikálne sám. Ježiš zomieral na kríži sám, s pocitom, že aj Boh ho opustil... Ježiš zomrel a „zostúpil do pekiel“. Tým oddelil smrť od pekla. Peklo je „druhá smrť“ (porov. Zjv 20,14). Ale prvá smrť už nie je definitívnym osudom človeka, až peklo. (Úvod do kresťanstva, 240)

Zdá sa, že problému smrti sa dá čeliť aj „teológiou ticha” (Sila ticha, s. 15). Boh hovorí, aj keď je „ticho“. Smrť je bránou do „Božieho ticha“. Ak Ježiš hovorí o smrti, nehovorí o svojom definitívnom konci života, iba o závere svojej pozemskej existencie.

(3) Teologickou definíciou života je „existencia v spoločenstve Boha“. Opakom života nie je smrť, ale peklo, „existencia bez lásky, bez spoločenstva s Bohom“. Preto aj Ježiš hovorí, že „kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho“.