Minikázeň Hlavné prikázanie

Témou nedeľného evanjelia katolíckych bohoslužieb je otázka farizejov, ktoré je najväčšie prikázanie a odpoveď Pána Ježiša (Mt 22, 34-40). K téme tri poznámky.

(1) Židovskí zákonníci údajne vypracovali zoznam starozákonných prikázaní a bolo ich vraj 613 (Stock, 299). Preto sa netreba diviť otázke, ktoré je prvé a najdôležitejšie. A Ježiš bez okolkov odpovedá.

Prichádza mi na um otec alebo matka, ktorí trpezlivo a s láskou odpovedajú na premnohé otázky svojich detí. Mohli by neodpovedať, ale odpovedajú, lebo dieťa otázkami a odpoveďami rastie a dozrieva.

Aj v súčasnej Cirkvi kladú podriadení svojim nadriadeným otázky, ale stáva sa, že odpovede neprichádzajú alebo sú vyhýbavé či nič nehovoriace. Ako možno očakávať, že veriaci budú vo viere rásť a dozrievať?

(2) Ježiš za hlavné prikázanie nevybral ani jedno z Desatora, ktoré dal Pán Izraelu skrze Mojžiša. Ale vybral, že treba „milovať Boha nadovšetko” a „blížneho ako seba samého”. Kto nemiluje Boha a blížneho, ako plní ostatné prikázania? Nasilu, s nechuťou? Najpravdepodobnejšie je, že sa ich vôbec ani len neusiluje plniť. Bez osobného vzťahu s Bohom to nemôže fungovať.

(3) Svoju odpoveď vybral Ježiš z knihy Deuteronomium (Dt 6, 4-5). Bol to vlastne text modlitby, ktorú sa modlí nábožný žid každé ráno i večer: „Počuj Izrael...”. Iba druhú časť o milovaní blížneho pridal Ježiš. 

Ale modlitba sa tu ukazuje kľúčovou. Kto sa modlí, hovorí s Bohom, rastie vo vzťahu s Bohom a dozrieva v milovaní Boha a svojich blížnych.