Minikázeň Inšpirujúce evanjelium o inšpiratívnom mužovi

Nedeľné evanjelium katolíckych bohoslužieb ponúka rozhovor Ježiša a Nikodéma (Jn 3,14-21). 

(1) Nikodém je inšpiratívnou biblickou postavou. Odborníci na Bibliu ho nazývajú bádateľom hľadajúcim svoj životný cieľ (Ravasi), členom jeruzalemskej židovskej veľrady, najvyššieho správneho a sudcovského orgánu v Ježišových časoch (Heriban), členom chrámovej aristokracie (Ratzinger). 

Tajne v noci sa s Ježišom stretáva a rozpráva. V 71-člennej veľrade, ktorá sa rozhodla Ježiša uväzniť, sa ho zastal, za čo sa mu dostalo irónie a posmechu.

Po Ježišovej smrti na kríži sa otvorene k Ježišovi prihlásil, keď prišiel, aby ho dôstojne pochoval. I v tom je Nikodém inšprirujúci.

Inšpirujúcim bol už v ranom kresťanstve. Asi v 3. – 4. storočí vzniklo Nikodémovo apokryfné evanjelium inšpirované udalosťami z jeho života.  A inšpirujúcim je i v súčasnosti. Poliak Jan Dobraczyński napísal román Nikodémove listy. Z nich vyberám dve vety, ktoré autor vložil do úst Nikodéma:

„Sú tajomstvá, do ktorých človek musí mať odvahu sa vrhnúť, aby sa dotkol dňa, ako keď sa vrháme do vody s istotou, že sa pod naším tlakom voda otvorí. Nikdy ti nenapadlo, že sú veci, ktorým treba najprv uveriť, aby sme ich mohli pochopiť?“

(2) Ešte jedna poznámka. Ježišove výroky adresované Nikodémovi sa považujú za „tabletku“ celého Jánovho evanjelia: v nej je zhustené celé evanjelium.

Jeden príklad z Jánovej teológie kríža: „Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý Syn človeka.“ Podľa tejto teológie tak, ako „biblický had“ prinášal smrť, ale „vyzdvihnutý“ prináša život, má kríž dve stránky „jednej mince“: jednou stránkou je utrpenie a smrť, druhou zmŕtvychvstanie, vzkriesenie. Tej prvej sa bojíme, po druhej túžime.

Celá Jánova teológia je inšpirujúca. Prosím, doprajme si dostatok inšpiratívnych myšlienok.