Vojna s Iránom, neskôr vojny v Perzskom zálive a v rokoch 2014 – 2017 masívne vyčíňanie samozvaného Islamského štátu (ISIS). Dlhotrvajúca nestabilita v Iraku trvá už viac ako 40 rokov.
Krajina, ktorá kedysi prosperovala a jej územie bolo v minulosti natoľko vyspelé, že sa dostalo pod pojmom Mezopotámia na stránky učebníc dejepisu, sa dnes zmieta v kríze.
Kresťania v Iraku boli skúšaní najmä po destabilizácii krajiny spôsobenej zosadením Saddáma Husajna v roku 2003 a následne počas útokov rôznych radikálnych islamistických skupín, medzi ktorými vynikal práve ISIS.
Manažér humanitárnej pomoci Hugo Gloss zo Slovenskej katolíckej charity, ktorý Irak viackrát navštívil, pre denník Postoj potvrdil, že ISIS v rámci svojho teroru veľmi cielene prenasledoval aj kresťanské komunity.
Následkom toho sa irackí kresťania húfne sťahovali zo svojich domovov do bezpečnejších oblastí v rámci krajiny. „Rozprávame hlavne o irackom Kurdistane v severnej časti krajiny,“ priblížil Gloss.
Pripomenul aj to, že miestni kresťania často opúšťajú svoju krajinu úplne. Migrujú najmä do západnej Európy, Severnej Ameriky, Austrálie či na Nový Zéland. Skupina 149 Iračanov prišla aj na Slovensko.
Kresťania v Iraku žijú spoločne s ostatnými ľuďmi vo všeobecnej neistote. V krajine pretrvávajú politické aj etnické konflikty, ktoré sú sprevádzané ekonomickou krízou. „Výsledkom krízy je rozmáhajúca sa korupcia v štáte,“ povedal pre Postoj farár Ayman Aziz Hermiz z chaldejsko-katolíckej farnosti sv. Jozefa v irackej Sulejmanii. Uviedol tiež, že nielen kresťania majú veľkú nedôveru voči štátu. Vláda neháji záujmy ľudí a aj preto sa v krajine protestuje.
Prenasledovanie môže mať aj formu do tla vypálených, zdevastovaných alebo zbombardovaných kostolov.Zdieľať
Do toho prišla pandémia ochorenia Covid-19, vďaka ktorej to v krajine ešte viac buble. „Ľudia menej rozmýšľajú nad migráciou, pretože množstvo krajín má zatvorené hranice,“ vysvetlil farár z Iraku.
„Aj svetové médiá si všimli demonštrácie, ktoré boli v Iraku od októbra 2019 a s prestávkami pokračujú dodnes. Demonštranti protestujú proti chudobe, nezamestnanosti, vraždám či násiliu,“ opísal farár Aziz Hermiz, ktorého dopĺňa Hugo Gloss: „Irak je už viac ako 40 rokov zasiahnutý ozbrojeným konfliktom rôzneho typu a intenzity. Vo veľkej miere to odčerpáva financie krajiny a zároveň to nevytvára vhodné podmienky na jej rozvoj.“
Ľudia na Slovensku si právom môžu položiť otázku, ako vlastne prenasledovanie kresťanov v dnešnej dobe vyzerá. Denník Postoj sa na to pýtal Huga Glossa zo Slovenskej katolíckej charity aj pomocného bratislavského biskupa Bratislavskej arcidiecézy Jozefa Haľka, ktorý tiež navštívil Irak.
„Prenasledovanie je ohrozenie na živote. Ak sa kresťan alebo jezída dostal do rúk radikálov, tak mohol počítať s tým najhorším,“ vysvetlil biskup Haľko. Doplnil tiež, že sa v Iraku stretol s biskupmi, na ktorých priamo strieľali.
„Sú to ľudia so skúsenosťou naozaj bezprostredného ohrozenia. Vyviazli z tých situácií len vďaka Božej pomoci. Jeden z biskupov mi opísal aj to, ako mu strieľali napríklad po aute,“ zaspomínal si Haľko na rozhovory s miestnymi biskupmi a ďalšími veriacimi.
Pred kostolmi často stojí ozbrojená vojenská stráž, ktorá dáva pozor, aby niekto veriacim neuškodil.

Iracké kresťanské rodiny vchádzajú do kostola stráženého ozbrojenými vojakmi. Foto – TASR/AP
)
Spúšť po bombovom útoku v Bagdade z 21. januára 2021. Foto – TASR/AP
Okrem osobného prenasledovania biskup pripomenul aj to, že prenasledované môžu byť celé kresťanské komunity. „Prenasledovanie môže mať aj formu do tla vypálených, zdevastovaných alebo zbombardovaných kostolov alebo tiež veľmi dôsledného ničenia kresťanských symbolov, najmä kríža,“ priblížil Haľko.
Charitatívny pracovník Hugo Gloss by prenasledovanie v Iraku rozdelil podľa svojich skúseností s miestnymi do dvoch hlavných skupín.
Prvou je podľa neho agresívne prenasledovanie, ktoré sa dialo najmä v minulosti alebo počas obdobia, keď časť krajiny ovládal Islamský štát. „Vtedy boli bombové útoky na kostoly alebo unášania kresťanov s cieľom výkupného alebo vydierania. Dochádzalo aj k vraždám,“ opísal Gloss s tým, že aktuálne takéto prenasledovanie išlo do úzadia.

Stretnutie bratislavského pomocného biskupa Jozefa Haľka s irackými kresťanmi v septembri 2019. Foto – archív Slovenskej katolíckej charity

Vyhnaní irackí kresťania nachádzajú útočisko často v miestnych kostoloch. Foto –TASR/AP
„Nehovorím, že úplne vymizlo, ale už sa nedeje tak často. Potom tu máme aj menej otvorené formy prenasledovania alebo nesúhlasu s vierou kresťanov,“ povedal Gloss o druhom type. Je to napríklad vylúčenie kresťanov zo spoločenského života, diskriminácia na úradoch alebo diskriminácia na obchodnej úrovni.
„Prejavuje sa to napríklad na tom, že obchodníci uprednostnia moslimského podnikateľa pred tým kresťanským,“ vysvetlil Gloss. Kresťanom sa tak v Iraku veľmi ťažko podniká a vybavuje rôzne oficiality.
Iracký biskup Bashar Warda je presvedčený, že svet si nemôže dovoliť, aby kresťania zmizli z Iraku a Blízkeho východu. „Sme tu už dvetisíc rokov a potrebujeme pomoc,“ povedal Warda, ktorý je arcibiskupom Erbilu.
Vníma, že 70-percentná nezamestnanosť, špeciálne na Ninivskej planine, je veľkou tragédiou aj pre kresťanov. „Ako môžu tí ľudia žiť a prežiť bez práce?“ pýta sa arcibiskup Warda.
„Potrebujeme medzinárodnú pomoc, aby sme pomohli kresťanským rodinám, ktoré v Iraku ešte ostali žiť. Aby mali dôstojný život, bývanie, oblečenie, vzdelanie či ďalšie potreby,“ povedal arcibiskup z Iraku, ktorý dodal, že najviac potrebujú pomoc jezídi, ktorých prenasledovanie Islamským štátom malo formu genocídy.
Pre spolunažívanie jezídov, moslimov a kresťanov sa musí urobiť maximum, hovorí biskup Haľko, ktorý v Iraku stretol miestneho biskupa, ktorý sa snažil vybudovať systém študentských internátov v meste Kirkúk, v ktorom sa budú jednotlivé skupiny stmeľovať a učiť sa vzájomnej tolerancii.
„Predpokladám, že ak budú takto spolu, tak v budúcnosti, keď prevezmú krajinu do rúk, už nebudú po sebe strieľať. Budú sa poznať,“ opísal Haľko výhodu učenia ľudí koexistencii.
Iracká komunita kresťanov je považovaná za jedno z najstarších kontinuálnych kresťanských spoločenstiev na svete. Aktuálne môže žiť v Iraku menej ako pol milióna kresťanov. Humanitárny pracovník Hugo Gloss si myslí, že to číslo sa pohybuje prinajlepšom okolo 300-tisíc.
Slovenská katolícka charita pomáha v Iraku už od roku 2015. „Sústreďujeme sa najmä na región irackého Kurdistanu, čo je vlastne severná časť Iraku, ktorú prednedávnom navštívil pápež František,“ vysvetlil humanitárny manažér.

Modliaci sa pápež František v ruinách irackého Mosulu. Foto – TASR/AP

Pápež navštívil Irak začiatkom marca 2021. Foto – TASR/AP
Na stránke charity sa píše, že potreba pomáhať v tejto oblasti prišla po pôsobení Islamského štátu v Kurdistne, keď sa počet vnútorných vysídlencov zvýšil na 1,6 milióna.
Charita sa na Blízkom východe v spolupráci s Konferenciou biskupov Slovenska (KBS) sústredí na tri kľúčové oblasti projektov. „Jeden pokrýva základné potreby ľudí. Je to napríklad pitná voda, elektrická energia, potravinové alebo hygienické balíčky,“ vymenoval Gloss.
V tejto oblasti charita s KBS spolupracuje na rôznych projektoch aj s ministerstvom zahraničných vecí – konkrétne s agentúrou SAMRS.
„Druhý typ projektov podporuje kresťanské komunity. Môže to byť pastoračné centrum, škôlka, obnovenie nejakého kultúrneho alebo vzdelávacieho centra. Tretia oblasť je samotné vzdelávanie detí a mladých, lebo oni sú budúcnosťou svojej krajiny. Takže ak chceme prispieť k obnove Iraku, musíme investovať prostriedky práve do mládeže a do detí,“ povedal Gloss.
Aktuálne je v Iraku rozbehnutých šesť projektov a viac ako 30 dokončených. Aj Slováci prispeli napríklad na výstavbu exercičného domu v Sulejmanii alebo studní v Bozane, Bášike a Bahzani či v Šerfadine.
Charita riešila napríklad aj projekt, ktorý sa „zameriaval na oslobodzovanie žien a detí zajatých Islamským štátom, ktoré slúžia zvyčajne ako otrokyne, často sexuálne, členom Dáišu“.
Katolícka charita má projekty pripravené na základe podrobných analýz. „Samotné projekty sa pripravujú na Slovensku, čo sa týka písomnej formy, ale ich zámer vzniká priamo v Iraku. Sú to práve lokálne komunity, ktoré nám hovoria, čo potrebujú, a na základe ich vstupov spoločne pripravíme nový projekt,“ vysvetlil Hugo Gloss z Charity.
„Vďaka štedrosti slovenských darcov sa nám podarilo vytvoriť funkčnú sieť lokálnych partnerov, cez ktorú vieme pomáhať ľuďom v núdzi na Blízkom východe veľmi presne a efektívne,“ uzavrel Gloss.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.