Príchod detí do rodiny obráti život manželov hore nohami. A to nielen v praktickej rovine. Dostať sa k duchovnému pokrmu je zrazu rovnakým existenčným bojom ako utíšenie dieťaťa pri večerných kolikách. Prežiť nerušenú omšu sa zdá byť na pár rokov nereálnym cieľom a ísť na duchovnú obnovu je pre mnohých rodičov priam nedosiahnuteľný level.

Kde však majú duchovne čerpať práve v období, keď sú ich vlastné limity najviac skúšané?

Na naliehavosť otázky pastorácie rodín upozorňoval už pápež Ján Pavol II., keď v apoštolskej exhortácii Familiaris consortio predpovedal, že evanjelizácia „bude v budúcnosti závisieť od domácej cirkvi“ a je nutné „usilovať sa zo všetkých síl, aby sa rodinná pastorácia upevňovala a rozvíjala“.

Túžba po rodine s vysviackou neodíde

Pracovať s rodinami je pre kňazov neľahkou výzvou. „Neraz sa stretávam s manželmi, ktorí s bôľom v srdci konštatujú, že sa im vo farnosti kňaz málo venuje, neprežívajú s ním spoločenstvo. Vtedy manželom pripomínam, aby to boli práve oni, kto bude chcieť sprevádzať svojich kňazov a ponúkať im zázemie,“ hovorí pre Svet kresťanstva riaditeľ sekcie pre pastoráciu rodín a mládeže Žilinskej diecézy Roman Seko.

Zo strany kňazov však podľa Seka nejde o vyslovený nezáujem o pastoráciu manželov a rodín. Upozorňuje, že táto problematika v cirkvi stále predstavuje málo prebádaný priestor.

„Pastorácia rodín je v teológii pomerne nová. Pokým sa ovocie, napríklad teológie tela, dostane na Slovensko, chvíľu to trvá. Naša príprava na kňazstvo ešte nezahŕňala intenzívnu praktickú, ale ani akademickú formáciu na prácu s rodinami. Preto sa cítime v tejto oblasti veľmi neistí,“ zamýšľa sa Seko.

Dôvodom, prečo si možno kňazi držia odstup a sú na tejto pôde opatrní, je aj fakt, že musia čeliť konfrontácii so spôsobom života, ktorého sa pre kňazstvo zriekli. „V živote kňaza príde obdobie, keď si uvedomí, že túžba po rodine a manželstve, ktorú Boh dáva do každého ľudského srdca, s vysviackou neodíde. Ona zostáva a je veľmi potrebné, aby sa s tým kňaz vnútorne vyrovnal,“ upozorňuje Seko, ktorý zároveň priznáva, že prirodzená túžba po rodine bola súčasťou aj jeho kňazskej cesty a neraz silných duchovných bojov.

„Zrieknuť sa manželstva je omnoho náročnejšie, ako som si v seminári predstavoval. No vďaka tomuto zápasu som pochopil, že práve pre zrieknutie sa manželstva môže byť moje kňazstvo darom a požehnaním pre ďalšie rodiny. Keby som sa do služby rodinám pustil skôr, ako som si to celé prežil, mohlo by to byť veľmi riskantné,“ vysvetľuje kňaz Žilinskej diecézy.

Konkrétnou odpoveďou na výzvu Jána Pavla II. objavovať nové spôsoby pastorácie rodín je aj projekt Rodinkovo. S myšlienkou vybudovať dom prijatia pre rodiny prišiel Roman Seko zo štúdií v Taliansku. „V centre Caresto som zažil úplne nový typ duchovných cvičení, než na aké som bol dovtedy zvyknutý. Boli určené pre manželov a celú rodinu, kňaz vysluhoval sviatosti, manželia prednášali a svedčili ostatným manželom, zatiaľ čo o deti sa starali animátori,“ opisuje svoju skúsenosť.

Rodinkovo sa od ostatných slovenských centier pre rodinu líši najmä tým, že ponúka nielen duchovné pobyty, ale aj možnosť súkromnej rekreácie s ubytovaním a stravou. „Nechceme, aby išlo iba o administratívny priestor, ale aby u nás rodiny zakúsili prijatie a kúsok domova, keď prídu na víkend. A to by sa bez dobrovoľníkov, ktorí s nami žijú v slúžiacom spoločenstve, nedalo.“

V tomto období spoločenstvo Rodinkova tvoria dvaja kňazi, tri rehoľné sestry, jedna slobodná žena, jeden mladík a jeden manžel a otec. V Rodinkove sa už v dobrovoľníckej službe vystriedalo aj niekoľko rodín s deťmi.

Miesto stretnutia rôznych spiritualít

Hlavnou víziou Rodinkova je slúžiť rodinám a duchovne ich sprevádzať. Okrem príprav na manželstvo organizujú v spolupráci s rôznymi hnutiami a spoločenstvami hlavne víkendovky pre manželov, ale aj rozvedených. Spočiatku do Rodinkova prichádzali spoločenstvá, ktoré si pripravovali vlastný program pre svoje komunity.

Neskôr sa rozhodli spraviť viac turnusov a polovicu kapacity Rodinkova uvoľniť pre ľudí z farností z celého Slovenska. Takáto spolupráca sa vyvinula s komunitou Naim, ktorá v Rodinkove organizuje Oázu modlitby, so Spoločenstvom novej evanjelizácie z Dolného Kubína, ktoré zastrešovalo program Manželstvo misia možná, Komunitou Blahoslavenstiev či Komunitou Emanuel.

Svoje miesto v Rodinkove si našli aj stretnutia Kána pre manželov, seminár Otcovo srdce, program pre manželov v ťažkostiach a tiež Akadémia Karola Wojtylu napojená na Inštitút Jána Pavla II. v Ríme. Rozvedeným a znovu zosobášeným sa pravidelne venuje saletín Matej Trizuliak spolu s laikmi, ktorí prešli skúsenosťou rozvodu.

Areál Rodinkova sa nachádza v prírode uprostred Strážovských vrchov.

„Teší ma, že sa u nás stretajú rôzne spirituality a charizmy, no zároveň môžu prichádzať rodiny z farností, ktoré donesú domov ducha malého spoločenstva a túžbu prežívať vieru ako osobný vzťah s Ježišom. Chceme byť miestom, kde rodiny naštartujú vlastnú iniciatívu a nebudú čakať ďalší polrok, kým znova prídu do Rodinkova, aby zažili niečo pekné,“ ozrejmuje kňaz Seko.

Eva Pavlíčková z Nového Mesta nad Váhom pre Svet kresťanstva hovorí, že v Rodinkove bola s rodinou už deväťkrát a cez leto tu plánujú stráviť dovolenku opäť: „Do Rodinkova sa radi vraciame, pretože tam cítime veľké prijatie a najmä je tam k dispozícii všetko, čo rodina potrebuje – príroda, šport, výborné jedlo aj duchovné načerpanie. Vždy sa tam dokážeme naštartovať a načerpať sily do bežného života. Nikdy sme odtiaľ nešli rozbití alebo unavení.“

Ako mama štyroch detí obzvlášť oceňuje, že animátori sa o nich postarajú a s manželom tak majú priestor porozprávať sa a venovať sa jeden druhému.

„Rodinkovo v nás zanechalo silnú stopu nádeje na niečo kresťansky zdravé. Je to taká stredná cesta medzi pasivitou a hyperaktivitou,“ podelili sa o svoje dojmy na stránke Rodinkova manželia Svitanovci z Podhoria. „Mal som pocit, že cirkev hľadá cestu k človeku, a nie, že čaká na neho, a berie ho na zodpovednosť za to, že netrafil. Musím povedať, že aj moja motivácia pridať sa už nie je len zo zodpovednosti, ale aj z radosti. Verím, že budeme môcť byť pre toto Božie dielo nápomocní.“

Skúška viery vo financiách

Napriek tomu, že Rodinkovo sa nachádza takpovediac Pánu Bohu za chrbtom, na odľahlom mieste v Strážovských vrchoch, proces hľadania miesta a kúpa budovy boli doslova v Božej réžii. V roku 2012 si nadšenci prenajali budovu od Matadoru Púchov a dohodli si pomerne vysoký nájom 2 500 eur mesačne plus energie. „Pre nás to bola nepredstaviteľná suma. Zázrakom bolo už len to, že postupne väčšinu víkendov v roku obsadili rodiny a z poplatkov sme pokryli splátky,“ spomína na začiatky duchovný správca Rodinkova.

Za jeden z prvých momentov Božej starostlivosti považuje okamih, keď sa dostali do zdanlivo bezvýchodiskovej situácie. Na dvojtisícovú zálohu za plyn nemali dostatok financií a hrozilo, že ich odpoja. Po jednej víkendovej obnove našli v papierovej krabičke na dobrovoľný príspevok zalepenú obálku. „Keď sme ju otvorili, bolo tam 20 stoeurových bankoviek. My vlastne dodnes nevieme, od koho bola, no vďaka tomu sme mohli ďalej fungovať,“ pokračuje Seko.

Po skončení obdobia prenájmu sa s majiteľom dohodli na kúpnej cene 500-tisíc eur. Jednu tretinu peňazí získali zo zahraničných organizácií a diecéz, ktoré s prosbou o financie pre Rodinkovo osobne navštívil aj žilinský biskup Tomáš Galis.

Druhú časť sa pokúsili vyzbierať cez portál Ľudia ľuďom. Aj toto sa skončilo nečakaným zázrakom, cieľovú sumu dokonca presiahli.

Kňaz Roman Seko so „svojimi“ deťmi počas svätej omše.

Dráma okolo kúpy budovy pokračovala, keď im niekoľko dní pred deadlinom zamietli úver v banke, ktorým mali pokryť poslednú tretinu kúpnej ceny. „Boli sme presvedčení, že získať úver bude tá najjednoduchšia vec. Vyzeralo to, že celá snaha krachne pravé na úvere, pretože po deadline nám padalo predkupné právo a majiteľ mal už iného záujemcu.“

Pomocnú ruku Rodinkovu nakoniec podali niekoľkí podnikatelia, ktorí mu na tretiu časť poskytli medzipôžičku na obdobie, kým sa podarilo vybaviť úver od inej banky. „V dohodnutý deň platby sme mali na účte asi o dve-tri tisícky eur viac, ako bola kúpna cena. Pán Boh sa o nás postaral naozaj do posledného eura,“ dodáva.

Každý kňaz je povolaný slúžiť rodinám

Služba kňaza v podobných centrách si často vyžaduje viac ako len poskytovanie sviatostí. Okrem toho, že musia na seba preberať aj úlohy, na ktoré sa nenašiel dostatok dobrovoľníkov, prichádzajú aj o svoje súkromie.

„Každú noc plače vo vedľajších izbách nejaké iné dieťa a na to sa človek musí vnútorne nastaviť. Tiež je náročné, že dobrovoľníci prichádzajú a odchádzajú. Napriek prirodzeným ťažkostiam je služba rodinám moja srdcová záležitosť a obrovské požehnanie,“ hovorí kňaz Seko.

Dôležitosť pastorácie rodín vníma aj biskup Tomáš Galis, ktorý inicioval každoročné duchovné obnovy seminaristov v Rodinkove. „Je to už šesť rokov, čo začiatkom akademického roka strávia bohoslovci týždeň v Rodinkove a môžu tak nahliadnuť do praktického rozmeru duchovnej služby rodinám,“ ozrejmil Seko, ktorý je presvedčený, že Boh povoláva do pastorácie rodín všetkých kňazov.

„Každý kňaz má vo farnosti rodiny, s ktorými sa stretáva a vysluhuje im sviatosti, preto je nemožné vyhnúť sa duchovnej starostlivosti o ne. Verím, že Boh skôr či neskôr dá všetkým kňazom milosť prežívať v tejto v službe radosť, pokoj a zároveň ich uistí, že hoci sa tohto životného štýlu zriekli kvôli kňazstvu, tak sa tieto dve povolania môžu navzájom obohacovať a byť si navzájom veľkou pomocou,“ dodáva Roman Seko.