Viedeňský arcibiskup Spojme srdce s Bohom, nemusíme sa toho báť

Zamyslenie kardinála k evanjeliu podľa Marka bolo zverejnené na stránke viedenskej arcidiecézy.

Nikdy v živote som si neumýval ruky tak často a tak dôkladne ako v dlhých mesiacoch obdobia korony. Už som si na to zvykol zo strachu pred infekciou. Zdá sa mi to rozumné. Dúfam, že si na to znovu zvyknem, keď sa pandémia skončí.

Vládne prísne hygienické opatrenia mali, mimochodom, nečakaný pozitívny vedľajší účinok. Minulú zimu neboli takmer žiadne prípady chrípky. Bežná chrípková epidémia v chladných mesiacoch vôbec nenastala. Nech to tak zostane aj v nasledujúcej zime.

Ježiš a umývanie rúk

Vadilo Ježišovi umývanie rúk? Prečo nedonútil svojich učeníkov, aby dodržiavali židovské očistné zákony? Znie rozumne a vierohodne.

Ak prichádzate z trhu, mali by ste si umyť ruky, než začnete jesť. Nie je tomu inak ani dnes. Ježiš však nekritizuje čistotu, ale skôr to, že sa jej prikladá prílišná dôležitosť.

Rituale sind nicht das Wesentliche des Glaubens. Sie sind Werkzeuge, Hilfsmittel, um das eigentliche Anliegen der Religion leben zu können: die Verbindung des Herzens mit Gott. https://t.co/5bId78MfNc

— Christoph Schönborn (@KardinalWien) August 29, 2021

Židovská tradícia naučila svet mnoho individuálnych rituálnych očistných zvykov, ktoré ďaleko presahovali Mojžišov zákon. Stali sa komplexným systémom pravidiel a nariadení, ktorých dôsledné dodržiavanie si vyžadovalo prílišnú pozornosť.

Ježiš videl nebezpečenstvo, že sa tým zatemní to podstatné. Videl v zákone „stanovy ľudí“ a nie Boží príkaz: „Opustili ste Božie prikázanie a pridŕžate sa ľudského podania“. (Mk 7, 8)

Spojenie srdca s Bohom

Toto nebezpečenstvo nie je nové. Ohrozuje všetky náboženstvá. Obrady a zvyky sa potom stávajú dôležitejšími ako živá viera. Rituály sú súčasťou náboženstva. Pomáhajú nám osobne a kolektívne vyjadrovať našu vieru.

Nemusíme znova objavovať osobné náboženstvo v každej generácii a v každej situácii. Rituály však nie sú podstatou viery. Sú to nástroje a pomôcky, aby sme mohli žiť skutočnú náboženstvo: spojenie srdca s Bohom.

Ježiš ako Žid dodržiaval očistné predpisy svojho náboženstva. Ale mohol by byť nahnevaný pokiaľ by sa z nich stala tá hlavná vec. Toto pokušenie neexistuje iba v náboženstve, ale vo všetkých oblastiach života.

Čo všetko presunieme do centra nášho života a koľko z tých vecí naozaj nie sú podstatné? To, či je niekto dobrý človek, nezávisí od toho, či jedáva vegánske alebo vegetariánske jedlo, alebo mäso.

Dvanásť škodlivých myšlienok

Tiež nerozhoduje to, či sa človek oblečie podľa aktuálnej módy. Všetko závisí od toho, čo máme v srdci. Pretože „zvnútra, zo srdca človeka, prichádzajú zlé myšlienky“.

Ježiš vymenúva najmenej dvanásť myšlienok, ktoré môžu otráviť naše srdce, bez ohľadu na to, koľko vonkajších hygienických opatrení urobíme.

Myšlienky ešte nie sú skutkami, ale nabádajú, aby skutkami boli. Údtredným posolstvom Ježiša preto je, aby sme dohliadali na všetky tieto myšlienky.

Môžu sa objaviť v akomkoľvek srdci. Kto nikdy nepomyslel na závisť? Chamtivosť? Cudzoložstvo? A „mohol by som ťa zabiť“?

Nemusíme sa toho báť. Naše srdce je priepasť. Boh je však väčší ako naše srdcia. Iba jeho pomoc nás môže zachrániť pred zlom.