Moc nie je sama osebe dobrá ani zlá. Svoje smerovanie získava až v rukách tých, ktorí ju dostali. Úlohou farizejov a zákonníkov bolo približovať Boha k ľuďom a ľudí k Bohu. Vystačili si však s tým, že sú celebritami, a s vonkajškovou mocou. Skrze tú dusili ľudí, ktorých mali oživovať.
Ježiš mu povedal: „Aj vám, zákonníkom, beda! Lebo zaťažujete ľudí bremenami, ktoré nemožno uniesť, ale sami sa tých bremien ani jediným prstom nedotknete.“ (Lk 11, 42 – 46)
Učiteľ Ježiš to robil, ako zhŕňa teológ Jan Jandourek, úplne inak: „On uzdravuje a oni rozvíjajú nekonečné debaty. Ich slovo podlieha inflácii, nie je kryté ničím vnútorným, žiadnou skutočnou silou, nanajvýš pozemskou mocou. Avšak ak slovo vysloví Ježiš, v ľuďoch sa niečo mení. Požadovať od druhých len vonkajšie jednanie a nevybaviť ich k tomu silou, nenaučiť, ako je možné ju dosiahnuť, to nie je Ježišov štýl.“
Tieto roztvorené nožnice medzi Ježišom a učiteľmi sa ťažko zatvárajú dodnes. (Jozef Husovský)
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.