Hlava Sýrskej katolíckej cirkvi patriarcha Ignatius Youssef III. Younan vyzval libanonské vedenie, aby na prvé miesto kládlo blaho krajiny. Súčasná bezpečnostná situácia ohrozuje život a bezpečnosť tých ľudí, ktorí vo vernosti vlasti napriek ťažkým okolnostiam zostali v krajine, povedal patriarcha počas minulotýždňovej pastoračnej návštevy v Holandsku.

Politickí lídri v Libanone by si mali spytovať svedomie a svoje národné cítenie, povedal Younan. Občania krajiny trpia zdrvujúcou životnou, hospodárskou a finančnou krízou, ktorá priviedla Libanon ku kolapsu.

Patriarcha sa modlil za obete a zranených pri nedávnych násilnostiach v bejrútskej štvrti Tajouneh. Podľa správ miestnych médií bolo vo štvrtok 14. októbra v ozbrojených zrážkach medzi rôznymi politickými zoskupeniami zabitých minimálne sedem osôb a ďalšie desiatky boli zranené. Správy hovorili o scénach pripomínajúcich libanonskú občiansku vojnu. Bolo počuť výstrely z automatických zbraní a výbuchy ručných granátov.

Tajouneh leží medzi kresťanskou a šiitskou štvrťou Bejrútu a bol demarkačnou líniou počas občianskej vojny v rokoch 1975 – 1990. V blízkosti sa nachádza sídlo Sýrskokatolíckeho patriarchátu a sýrskokatolícka Bazilika Zvestovania.

Situácia v uliciach Bejrútu pripomína vojnový stav. Foto: TASR/AP

Aj maronitskí biskupi v Libanone sú znepokojení rastúcou mierou emigrácie z krajiny následkom vážnej hospodárskej krízy. Rastúca migrácia pracujúcich a mladších generácií vyzýva k zabezpečeniu „prvkov upokojujúcej stability“, píše sa v aktuálnej správe z každomesačného stretnutia biskupov v sídle maronitského patriarchu Bečaru Bútrosa kardinála Raia v Bkerké severovýchodne od Bejrútu.

Predstavitelia libanonského štátu si musia dať ako najvyššiu prioritu „zastavenie ľudského krvácanie a uzdravenie Libanonu“, uviedli biskupi. Libanončanov vyzvali, aby sa napriek svojmu utrpeniu držali svojej viery a zostali v krajine.

Biskupi vyjadrili znepokojenie aj nad zhoršujúcou sa hospodárskou a sociálnou krízou, ktorá zo všetkých strán sužuje krajinu. Aj keď vyjadrili spokojnosť nad zostavením vlády, varovali pred zasahovaním do justície, ktorá sa snaží objasniť výbuch v bejrútskom prístave v roku 2020 a ďalšie zločiny.

Nový libanonský premiér Nadžíb Míkátí. Foto: TASR/AP

„Nemôžeme trvať na vyšetrovaní zločinu výbuchu v bejrútskom prístave, no zrieknuť sa obrany vyšetrovateľa a justície,“ povedal kardinál Rai vo svojej nedeľnej kázni 3. októbra.

Zásahy, ktorým je vystavený vyšetrujúci sudca, ovplyvnili postoj spriatelených krajín k Libanonu a oslabili postavenie justície. Príslušné orgány preto musia odvážne posilňovať justíciu proti „akémukoľvek politickému, straníckemu, finančnému alebo konfesionálnemu zasahovaniu“.

Pozadím patriarchovho vyjadrenia bol bývalými členmi vlády podaný návrh na suspendáciu sudcu Tareka Bitara, ktorý je poverený vyšetrením výbuchu v bejrútskom prístave v auguste 2020.

Hoci Libanon už celé mesiace čelí najhoršej hospodárskej a zásobovacej kríze vo svojej histórii, ešte donedávna bol politicky paralyzovaný. Až v septembri tohto roku sa podarilo po viac ako 13 mesiacoch dospieť k dohode o novom vládnom kabinete.

Rivalita medzi vedúcimi politickými silami stála v ceste dohode po odstúpení predošlej libanonskej vlády v reakcii na katastrofu explózie v bejrútskom prístave.

Stephan Baier: Patriarcha Rai – odvážny zástanca spoločného dobra

Kedysi bol Libanon jedinou arabskou krajinou s kresťanskou väčšinou. Libanon bol považovaný za Švajčiarsko Orientu – nielen pre svoj komplikovaný politický systém, ktorý sa snažil vyvážiť moc medzi kresťanmi, sunnitmi a šiitmi tak, aby nebola zanedbávaná žiadna skupina obyvateľstva, ale aj pre svoju ekonomickú prosperitu.

Dnes v Libanone okrem problémov chýba všetko. Lieky, elektrina, jedlo a dokonca aj pitná voda sa stali luxusným tovarom. Na dohľad je nielen hospodársky, ale aj štátny kolaps. Je ťažké povedať, či politika je len neschopná alebo aj neochotná zakročiť proti chaosu, zločinu, korupcii a biede.

V tejto zúfalej situácii maronitský patriarcha Bečara Bútros Rai, hlava najväčšej kresťanskej konfesie v Libanone, prerástol svoju tradičnú úlohu hovorcu libanonského kresťanstva a stal sa odvážnym zástancom spoločného dobra.

Maroniti sú hrdí na to, že ako jediná cirkev Orientu vstúpili do únie s Rímom bez rozkolu. A silnejšie než ich moslimskí krajania sa stotožňujú so zakladajúcou myšlienkou Libanonu. Niet divu, že kresťania všetkých konfesií sa v čase krízy sútreďujú okolo maronitského patriarchu.

Obdivuhodné je zároveň aj to, ako vehementne kardinál Rai prednáša výčitky mocným svojej krajiny: dôraznejšie než ostatní požaduje objasnenie pozadia výbuchu v bejrútskom prístave, vyzýva vládu, aby nechala pracovať justíciu bez ovplyvňovania, vyhráža sa politikom domácou i medzinárodnou verejnosťou. Pomenúva korupciu mocných klík a schudobnenie más.

Nemá strach dokonca ani pred najsilnejšie vyzbrojenou jednotkou krajiny, šiitským Hizballáhom. „Nemôžeme akceptovať vytváranie armády, ktorá patrí cudziemu štátu,“ povedal kardinál Rai v narážke na to, že Hizballáh je predĺženou politickou i vojenskou rukou Iránu v Libanone.

Patriarcha Rai, ktorý je desať rokov na čele maronitov, vyzval dva milióny sýrskych utečencov v Libanone, aby sa vrátili do svojej vlasti. Veľkorysé prijatie najskôr palestínskych a neskôr sýrskych utečencov priviedlo malý Libanon k ekonomickému a štátnemu kolapsu.

Pri pohľade do tejto priepasti sa patriarcha Rai stal možno poslednou morálnou autoritou a obhajcom libanonského spoločného blaha.

Komentár bol pôvodne publikovaný v nemeckom dvojtýždenníku Die Tagespost.