Svätec týždňa Blandína, mučenica

Márne ju mučili, aby sa zriekla viery. Smrť v lyonskom amfiteátri podstúpila ako posledná.

Vypočuť článok

Študoval teológiu v Prešove, Eichstätte a Ríme. Pôsobí ako farár pre gréckokatolíkov v Banskej Bystrici a protopresbyter. Popritom pracuje ako náboženský redaktor Rádia LUMEN a riaditeľ PRE LUMEN, n. o. Prekladá gréckokatolícke katechizmy a katechézy o byzantskom obrade z nemecky, taliansky a anglicky hovoriaceho prostredia. Píše o cirkevných otcoch, východných cirkvách a islame. Je ženatý a má dve dcéry.

Ďalšie autorove články:

Zo sveta pravoslávia Ako Moskovský patriarchát ovplyvňuje verejnú mienku v Moldavsku

Mučeník z čias genocídy Arménov Lev XIV. v nedeľu svätorečí aj arménskokatolíckeho arcibiskupa

Zo sveta pravoslávia Arménskeho arcibiskupa odsúdili nad dva roky väzenia

Svätá Blandína bola otrokyňou, ktorá sa spoločne so svojou paňou a ďalšími štyridsiatimi šiestimi veriacimi vrátane biskupa Potína stala obeťou miestneho prenasledovania kresťanov za vlády cisára Marka Aurélia.

Euzébius Cézarejský († okolo roku 340) pri písaní svojich Cirkevných dejín použil list lyonských kresťanov svojim maloázijským bratom vo viere, ktorý môže pochádzať od svätého Ireneja Lyonského ako očitého svedka.

V tomto liste sa podrobne opisuje mučeníctvo štyridsiatich ôsmich, najmä vyše 90-ročného biskupa Potína 2. júna.

Nápadne útla a statočná Blandína neustále ubezpečovala: „Som kresťanka. Neurobila som nič zlé.“ Márne ju mučili, aby sa zriekla viery. Mučenícku smrť v lyonskom amfiteátri podstúpila ako posledná. Telá všetkých lyonských mučeníkov spálili a popol vysypali do Rhôny.

Mučeníctvo z roku 177 sa považuje za zakladajúci moment galskej cirkvi. V roku 1986 navštívil vykopaný lyonský amfiteáter pápež Ján Pavol II.

Svätá Blandína sa zobrazuje s býkmi, priviazaná o kôl s divými zvieratami pri nohách, so sieťou. Je patrónkou Lyonu a slúžok.