Vatikánska sedma Prečo je v poriadku zaoberať sa nástupníctvom pápeža, hoci je v nemocnici
Súhrn diania v kresťanskom svete od vedúceho redaktora Sveta kresťanstva Pavla Rábaru.
Vypočuť článok
Vatikánska sedma / Prečo je v poriadku zaoberať sa nástupníctvom pápeža, hoci je v nemocnici
V aktuálnom súhrne sa dozviete:
- prečo by nemuseli byť reči o „papabili“ len na pohoršenie;
- ako vyzerala prednáška odvolaného arcibiskupa Bezáka
- a v čom je prelomové rozhodnutie, ktoré prijalo svetové vedenie saleziánov.
Pobyt pápeža Františka v nemocnici sa svojou dĺžkou presahujúcou jeden mesiac už dostáva do historických štatistík.
Aktuálne je druhou najdlhšou hospitalizáciou hlavy Katolíckej cirkvi v novodobých dejinách.
Tento čas prináša, či dá sa povedať – vyplavuje mnohé. V priestore sociálnych sietí sa objavujú špekulácie o Františkovej rezignácii, ktoré naposledy jasne odmietol kardinál Parolin po tom, čo pontifika navštívil v nemocnici.
Dokonca bolo možné naraziť aj na fámy, ktoré tvrdili, že pápež je v skutočnosti mŕtvy, no Vatikán to len tají.
Niektorí vatikanisti sa zase zaoberajú otázkami, ktoré súvisia so správaním kardinálov. Všimli si, že večerné modlitby ruženca na Svätopeterskom námestí vedú len muži – kardináli a nie aj ženy, napríklad tie, ktoré nedávno František povýšil do vysokých vatikánskych funkcií.
Jedna z tém, ktoré prinášajú niektorí pozorovatelia, sa týka možných favoritov z radov kandidátov na Františkovho nástupcu. Aj v našom texte sme si všimli tieto správy o „papabili“, a keďže ide o vatikanistov so serióznou povesťou, sprostredkovali sme tieto informácie domácemu čitateľovi.
V reakciách na tento článok, ale aj inde na internete bolo možné naraziť na názor, ktorý sa nad týmto novinárskym činom pohoršoval. Tento naratív v zásade tvrdí, že písať o možných nástupcoch pápeža počas jeho pobytu v nemocnici je hyenizmus podobný tomu, keď si deti delia dedičstvo zomierajúceho otca.
Autor tohto newslettera si dovolí nesúhlasiť.
Hlavný dôvod je ten, že táto analógia nekorešponduje s celou realitou. Pápež nie je totiž len duchovným otcom či lídrom veriacich, je aj nositeľom úradu Petrovho primátu.
Zmena v tomto úrade či službe nepodlieha automatickému nástupníctvu ako v prípade monarchií, ale starostlivému výberu kardinálov, ktorí spĺňajú vekovú podmienku.
Ďalší problém spomenutej analógie je v tom, že naznačuje, akoby pápež vlastnil dedičstvo, o ktoré by sa mohol niekto pobiť. Pápež síce pri výkone svojho úradu disponuje potrebnou mocou, ale predpokladať plošne u kardinálov nezriadenú túžbu po moci hádam nechceme.
Pri otázke, či hovoriť verejne o nástupníctve úradujúceho pápeža počas jeho hospitalizácie, by bolo azda užitočné rozlíšiť dve roviny – osobnú, ľudskú a potom tú, ktorá sa viaže práve na jeho úrad.
Príklad: bolo by vskutku nevhodné a nepatričné písať napríklad o tom, ako by mohol vyzerať pápežov pohreb, kto by mohol byť celebrantom či akí svetoví lídri by prišli k jeho truhle. To určite nie.
Lenže je niečo odlišné zaoberať sa otázkami, ktoré súvisia s jeho pápežským úradom. Samozrejme, citlivo. Existuje však viacero dôvodov, prečo nie je cez čiaru riešiť aj témy, ako je prípadné konkláve a aktuálne dynamiky medzi kardinálmi.
Tým, že hlava Katolíckej cirkvi nie je vyberaná na vopred určené obdobie, ako je to napríklad pri biskupoch, diskusia o pápežovom nástupcovi sa prirodzene vedie vtedy, keď sa priblížia momenty, ktoré sú podľa pravidiel okamihmi výmeny. Teda smrť alebo odstúpenie.
Keďže sa v podstate ani jedno, ani druhé nedá predvídať, zoznamy „papabili“ kardinálov sa objavujú aj roky pred smrťou pápežov. A keď je pápež v nemocnici a zverejnia nahrávku s jeho slabým hlasom, tento proces sa logicky zintenzívni.
Ak by sa mali kardináli voliči začať zaoberať pápežovým nástupcom až po jeho smrti, mali by k dispozícii pomerne málo času na diskusiu – konkláve sa totiž musí začať najneskôr na 20. deň po smrti alebo rezignácii pontifika.
Kardinálov s právom voliť je momentálne až 137 a pochádzajú z celého sveta, mnohí sa takmer ani nepoznajú. Preto ich snahu zorientovať sa v kolegoch v purpure možno označiť za zodpovedný prístup a nie šklbanie perín z otcovej smrteľnej postele, kde hľadajú ukryté celoživotné úspory.
Ďalšie udalosti v skratke
Emeritný trnavský arcibiskup Róbert Bezák mal verejnú prednášku na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave. Podujatie otvoril nuncius Girasoli, prišli aj štyria biskupi.
Nové cirkevné štatistiky odhaľujú rastúcu katolícku populáciu, no aj pokles počtu kňazov a seminaristov. Stáli diakoni tvoria skupinu duchovných, ktorá rastie najintenzívnejšie.
Pápež už v noci nepotrebuje mechanickú ventiláciu, oznámil Vatikán v stredu večer. František naďalej podstupuje farmakoterapiu, pohybovú a dychovú fyzioterapiu.
Rehoľa saleziánov na generálnej kapitule v Turíne odsúhlasila, že predstaveným komunity môže byť aj salezián koadjútor, teda nie vysvätený kňaz. Táto možnosť bude platiť počas skúšobnej lehoty šesť rokov.
Vatikán zverejnil po viac ako mesiaci fotografiu pápeža Františka, ktorý je od 14. februára hospitalizovaný v rímskej nemocnici Gemelli.
Na masívne protesty v Srbsku reagovali aj cirkvi. Belehradský kardinál sa postavil na stranu študentov, väčšina pravoslávnych biskupov mlčí.
O čom píšu vatikanisti
Taliansky novinár Andrea Gagliarducci sa venuje blížiacemu sa výročiu 1700 rokov od Nicejského koncilu.
Pripomína, že to bol konštantínopolský patriarcha Bartolomej, kto oznámil pápežov súhlas zúčastniť sa na oslavách, ktoré sa budú konať 26. mája v tureckej Nicei.
Vatikán zatiaľ oficiálne neoznámil túto pápežovu cestu a podľa Gagliarducciho vzhľadom na Františkov súčasný zdravotný stav sa zdá nepravdepodobné, že tam pôjde.
To by však nemuselo celkom zabrániť rozvíjaniu ekumenického dialógu, konkrétne dohode medzi katolíkmi a pravoslávnymi na spoločnom dátume slávenia Veľkej noci.
Bartolomej aj František sú tejto myšlienke naklonení a existuje snaha dosiahnuť dohodu už v Nicei, pretože práve na tomto mieste sa v roku 325 kresťania dohodli na dátume Veľkej noci.
Gagliarducci pripomína, že z pravoslávneho sveta ide signál, podľa ktorého k dohode môže dôjsť len na základe juliánskeho kalendára, ktorým sa riadia pravoslávne cirkvi či katolícke cirkvi východného obradu, a nie na základe výpočtu podľa gregoriánskeho kalendára, ktorý robí Katolícka cirkev.
Uvidíme, čo sa udeje v Turecku – či už s Františkovou účasťou, alebo nie.
Nenechajte si ujsť
Knižná bodka
Adam Szustak (1978) je poľský dominikán, ktorého youtubový kanál odoberá takmer milión sledovateľov. Je známy otvoreným a priamym štýlom komunikácie a je autorom viacerých kníh.
V našom vydavateľstve Postoj Media tieto dni prinášame preklad jeho knihy Ako sa modliť?
„Snažil som sa ju napísať čo najjednoduchšie, no mnohí ju budú považovať – a celkom oprávnene – za nie príliš hlbokú. Možno ju budú považovať za užitočnú len pre nováčikov, ktorí sa na cestu hľadania blízkosti Boha ešte len vydávajú. Ale práve to bolo mojím cieľom,“ hovorí o knihe autor Adam Szustak.
Kniha je pokusom odpovedať na otázku, ako sa modliť, a teda ako sa skutočne stretnúť s Bohom. Nájdete v nej trochu teórie o modlitbe aj konkrétny modlitebný plán na niekoľko týždňov. Autor miestami používa nekonvenčný jazyk, ale v základnom postoji k modlitbe je nekompromisný a také sú aj posolstvá v tejto knihe.
Knihu si môžete teraz kúpiť výhodne v našom internetovom obchode.
Prajem vám vydarený víkend aj z modlitbovej stránky.
Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]
Odporúčame
