Realizačná fáza synody KBS pridala do synodálnej skupiny nových členov, teológ Žuffa už v nej nefiguruje

Študijná skupina pre realizačnú fázu synody na Slovensku je v zmenenej zostave. 

K doterajším členom – Márii Spišiakovej, Pavlovi Hraboveckému a Marcelovi Mojzešovi – pribudli Bohumír Živčák, Miroslava Siteková a Mário Tomášik. „Skupina tak získava širšie odborné a pastoračné zázemie, ktoré jej umožní lepšie reflektovať potreby cirkvi na Slovensku,“ informovala TK KBS v utorok na svojom webe.

Z pôvodného vymenovania sa rozhodol odstúpiť Jozef Žuffa. Podľa správy na TK KBS zdôraznil, že svojím rozhodnutím chce podporiť pozitívny priebeh synodálneho procesu. Poďakoval sa za dôveru a ocenenie svojej doterajšej práce v oblasti synodality. Naďalej bude pokračovať vo svojom akademickom pôsobení a službe cirkevným spoločenstvám.

Členov študijnej skupiny pre realizačnú fázu synody vymenoval predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) arcibiskup Bernard Bober začiatkom leta. 

Portál Marker.sk vtedy poukázal na to, že Žuffa kandidoval v roku 2020 do Národnej rady na kandidátke koalície strán Progresívne Slovensko a Spolu. V tom čase sa angažoval aj v združení Progresívni veriaci.

Počas leta sa v cirkevných kuloároch hovorilo o tom, že nie je isté, či skupina zostane v pôvodnej zostave.

Jeden z nových členov skupiny, Bohumír Živčák, kandidoval v parlamentných voľbách 2020 za KDH.

Vizitky vymenovaných členov študijnej skupiny pre realizačnú fázu synody

ThDr. PaedDr. Bohumír Živčák, PhD.
Pracuje od roku 1991 ako ženatý laický misionár pri kláštore redemptoristov v Podolínci a od roku 2020 ako riaditeľ Hospicu sv. Alžbety v Ľubici. Od roku 1995 vedie misijné spoločenstvo Rieka Života, ktoré spolupracuje s redemptoristami na farských misiách po Slovensku a v Európe, USA, Afrike a Ázii. Bol súčasťou medzinárodných združení lídrov a spoločenstiev RELaY a CHARIS a od roku 2005 je členom rady misijných koordinátorov Renewal Ministries (USA) so zodpovednosťou za misie v Litve, Lotyšsku, Kazachstane a Keni. Je členom generálnej kapituly redemptoristov od roku 2022 vo výbore pre Partnerstvo v misii. Od mája 2024 je členom pastoračnej rady Spišskej diecézy. V každom z uvedených zoskupení je synodálny dialóg podstatnou metódou práce už celé roky.

Doc. ThDr. Marcel Mojzeš, PhD.
Je ženatý gréckokatolícky kňaz Prešovskej archieparchie. Pôsobí ako docent na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, venuje sa hlavne liturgickej a spirituálnej teológii. Je konzultorom Dikastéria pre východné cirkvi v Ríme. Od roku 2021 je koordinátorom synodálneho tímu Prešovskej archieparchie. V dňoch 28. 4. – 2. 5. 2024 sa ako zástupca Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku zúčastnil v Ríme na celosvetovom synodálnom stretnutí kňazov.    

Mgr. Ing. Mária Spišiaková, PhD.
Pracuje od roku 1997 na Generálnom sekretariáte Konferencie biskupov Slovenska (GS KBS) v pozícii vedúcej prekladateľského oddelenia. Ako organizátorka sa podieľala na realizácii viacerých veľkých cirkevných podujatí, napríklad Stredoeurópske katolícke dni, spojené s konaním konferencií a záverečnej veľkej púte v Mariazelli. Od roku 2013 externe prednáša na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity filozofické predmety, zameriava sa na filozofickú teológiu, metodiku a filozofiu náboženstva. Okrem mnohých prekladov dokumentov pápežov a vatikánskych úradov prekladala aj dokument Medzinárodnej teologickej komisie Synodalita v živote a v misii Cirkvi, ako aj všetky ďalšie dokumenty zo Synody o synodalite dostupné na stránke www.synoda.sk. Aktívne sa podieľala na synodálnej konzultácii v domovskej farnosti, ako aj v rámci synodálneho redakčného tímu, ktorý mal na starosti spracovať výstupy z diecéznych konzultácií, ktoré prezentovala spolu s ďalšími účastníkmi na Synodálnom kontinentálnom zhromaždení v Prahe.

Mgr. Miroslava Siteková
Od roku 2012 sa nepretržite venuje farskej pastorácii detí ako laička. V roku 2021 sa stala členkou tímu v projekte Mladé srdce, v ktorom sa hnutie eRko zameriava na oživovanie farského života systematickou a synodálnou prácou s deťmi a mládežou. V eRku pracuje na plný úväzok ako koordinátorka dobrovoľníkov, zvlášť zodpovedá za územie Orava – Liptov. Participovala na Druhej synode Spišskej diecézy. Je členkou Diecéznej pastoračnej rady Spišskej diecézy a Farskej pastoračnej rady. Má ročnú misionársku skúsenosť z Argentíny, spolupracuje s misijnými sestrami SSpS. Pôsobí v Komisii Dobrej noviny, kde zastupuje Spišskú diecézu.

Dr. Pavol Hrabovecký, S.T.D.
Je kňazom Košickej arcidiecézy, vysokoškolským pedagógom na Teologickej fakulte v Košiciach Katolíckej univerzity v Ružomberku a predsedom Slovenskej spoločnosti pre katolícku teológiu. V synodálnom tíme Košickej arcidiecézy pôsobil ako teologický poradca. Neskôr bol aj v národnom tíme, ktorý redakčne pripravoval slovenskú syntézu synodálneho procesu. Je spoluautorom česko-slovenskej publikácie Počúvajme, čo Duch hovorí cirkvám. Malý sprievodca synodalitou (Nové Mesto, 2025). Vyučuje fundamentálnu teológiu, ekleziológiu a ekumenizmus.

Mgr. Mário Tomášik
Vyštudoval filozofiu a teológiu. Je ženatý. V cirkvi aktívne pôsobí od roku 1992. V minulosti spolupracoval so S. Krčmérym a V. Juklom. V roku 1993 spoluzakladal Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina (Martindom), ktoré v súčasnosti vedie. Podieľal sa na mnohých evanjelizačných projektoch, ako napríklad Kampaň pre Ježiša. Pomáhal budovať a podporovať modlitbové spoločenstvá po celom Slovensku. Bol členom Komisie pre pastoračný plán na roky 2007 – 2013. Pôsobil ako viceprezident Európskej siete komunít (ENC), čím získal prehľad o situácii cirkvi nielen na Slovensku, ale aj vo viacerých krajinách Európy. Dodnes zastáva úlohu poradcu ENC. Aktívne pôsobil aj v Českej republike pri formácii a príprave veriacich na službu v cirkvi. Je členom tímu líderskej animátorskej školy ZKSM (LAŠ) pre mladých lídrov zo Slovenska a z Českej republiky. Venuje sa formácii, vyučovaniu a duchovnému poradenstvu.

Zdroj: TK KBS

Hlavným cieľom študijnej skupiny v spolupráci s Generálnym sekretariátom KBS bude animácia a koordinácia realizačnej fázy synody, ako aj komunikácia s Generálnym sekretariátom synody vo Vatikáne.

Zároveň má nadviazať úzku spoluprácu s už existujúcimi orgánmi KBS, aby napomohli viesť dialóg s dnešným človekom a prinášať evanjelium spôsobom, ktorému rozumie.

„Chceme posilniť misiu cirkvi prostredníctvom nástrojov synodality – dialógom, porozumením kultúrnemu kontextu a zrozumiteľným svedectvom viery,“ uviedol výkonný tajomník KBS Ivan Ružička.

Do roku 2028

V marci 2024 pápež František schválil začiatok novej etapy synodálneho procesu, ktorý vyvrcholí v roku 2028 celocirkevným cirkevným zhromaždením vo Vatikáne. 

Táto realizačná fáza, ktorú koordinuje Generálny sekretariát synody, nebude zameraná len na implementáciu záverov zhromaždenia Za synodálnu Cirkev. Spoločenstvo, spoluúčasť a misia, ale aj na hodnotenie a prezentovanie plodov doterajšieho procesu.

Generálny sekretár synody kardinál Mario Grech pripomenul, že synoda sa nemení na ďalšiu „úlohu“, ale predstavuje nový spôsob života cirkvi, ktorý si vyžaduje obrátenie a zmenu mentality. 

Zhromaždenie v roku 2028 nebude novou synodou, ale cirkevným zhromaždením, ktoré má zhodnotiť, ako boli odporúčania synody prijaté a realizované v jednotlivých cirkvách. 

Do roku 2026 sa očakáva implementácia v miestnych cirkvách, rok 2027 bude venovaný vzájomnému dialógu a hodnoteniu. Výsledkom má byť posilnenie kultúry spoluzodpovednosti, jednoty a misijnej vitality cirkvi.

Konkrétne oblasti pre záverečnú časť synody, o ktorých hovorí Vatikán, zahŕňajú: 

• podporu synodálnej spirituality;
• skutočný prístup nevysvätených žien a mužov, laikov i laičiek, zasvätených žien i mužov k zodpovedným funkciám a vedúcim úlohám, ktoré si nevyžadujú sviatosť vysviacky;
• vyskúšanie takých foriem služieb a ministérií, ktoré zodpovedajú pastoračným potrebám v rôznych kontextoch;
• prax cirkevného rozlišovania;
• zavedenie rozhodovacích procesov v synodálnom štýle;
• skúšanie vhodných foriem transparentnosti, zodpovedania sa a hodnotenia;
• záväzné vytvorenie participatívnych orgánov v diecézach a vo farnostiach, ktoré stanovuje právo, a obnovenie spôsobov ich fungovania v synodálnom duchu;
• pravidelné konanie miestnych a regionálnych cirkevných zhromaždení;
• docenenie diecéznej synody a eparchiálneho zhromaždenia;
• obnovu farností v misijnom synodálnom duchu;
• preskúmanie synodálneho charakteru ciest kresťanskej iniciácie (porov. ZD 142) a vo všeobecnosti formačných programov a nimi poverených inštitúcií.

Foto: TKKBS/Peter Zimen

Synodálny tím: Chceme sa rozprávať aj s kritikmi, závery budú závisieť od biskupov

Denník Postoj sa obrátil na členov študijnej skupiny s otázkami, ktoré sa týkajú ich kompetencií a záverečnej fázy synody na Slovensku.

Čo konkrétne bude úlohou študijnej skupiny na implementáciu záverov synodálneho procesu?

Podľa Náčrtov realizačnej fázy synody (NRFS) ide predovšetkým o animáciu a koordináciu realizačnej fázy synody na národnej úrovni. To konkrétne znamená byť v spojení s biskupmi a podporovať ich, aby aktivovali alebo vytvorili diecézne/eparchiálne synodálne tímy, ktoré budú mať podobné úlohy ako národný tím, no na diecéznej/eparchiálnej úrovni.

Ďalšia úloha spočíva v koordinácii práce týchto synodálnych tímov, predovšetkým v sprostredkovaní informácií z Generálneho sekretariátu synody (GSS) a poskytnutí pomoci pri objasnení niektorých usmernení či otázok.

Národný tím má tiež za úlohu zabezpečiť možnosti formácie v synodálnej metóde pre členov synodálnych tímov, a to v spolupráci s teologickými fakultami či formačnými inštitútmi.

Napokon bude jeho úlohou monitorovať a zbierať všetky skúsenosti so zavádzaním synodálnej metódy a synodálneho fungovania do života cirkvi na Slovensku na rôznych úrovniach (národnej, diecéznej, dekanátnej, farskej). O týchto skúsenostiach bude informovať GSS a aj biskupov na hodnotiacich národných či medzinárodných zhromaždeniach.

Podľa informácií z GSS sa môžu v priebehu trojročného procesu objaviť aj ďalšie úlohy na základe toho, aké správy či otázky prídu z diecéz/eparchií, preto nateraz nie je možné špecifikovať všetky úlohy.

Aké máte kompetencie? Najmä vzhľadom na postavenie biskupov.

Vzhľadom na viaceré zavádzajúce informácie, ktoré sa objavili v médiách, je dobré zdôrazniť, že v nijakom prípade národný synodálny tím „neriadi synodu“. Kto sleduje od začiatku synodálny proces, vie, že ide o posilnenie „spoločného kráčania“ v zmysle hľadania, ako byť nanovo cirkvou, a toto hľadanie prebieha v rámci celého Božieho ľudu v jednote s biskupmi a pod vedením Ducha Svätého. 

Úlohou nielen tímu, ale každého člena cirkvi je využiť svoje talenty a schopnosti a dať ich do služby tomuto spoločnému cieľu.

Je dôležité zdôrazniť, že každé záverečné zhrnutie či správa, ktoré za našu krajinu pôjdu do Vatikánu, musia byť schválené Konferenciou biskupov Slovenska, resp. Radou hierarchov, podobne ako za každú diecézu diecéznym/eparchiálnym biskupom.

Ako podľa vás možno zabezpečiť synodalitu, keď sa do synodálneho procesu na Slovensku zapojilo 40 percent farností?

Viackrát bolo zo strany pápeža Františka i predstaviteľov GSS zdôraznené, že proces dozrievania synodálnej cirkvi sa určite neskončí a nesmie skončiť v roku 2028. A hlavne v ňom nejde o čísla či počty.

Podobne ako v procese ľudského dozrievania, aj toto je dlhodobý, predovšetkým duchovný proces, v ktorom sa cirkev má v synodálnom fungovaní stále zdokonaľovať. Tento tím ani žiadny biskup, ani pápež nemôže „zabezpečiť synodalitu“, no s pomocou Ducha Svätého ju môžu realizovať v cirkvi tí, ktorí veria, že ich krst je misiou. 

Každý pokrstený je totiž podľa svojich možností a schopností vyzvaný prevziať zodpovednosť a podieľať sa na živote a misii cirkvi v spolupráci s Božou milosťou, ktorú dostal v krste a ktorú stále môže čerpať vo sviatostiach.

Dokument Generálneho sekretariátu synody Náčrty realizačnej fázy synody (NRFS) navrhuje venovať sa v tejto fáze aj tým v cirkvi, ktorí synodálnu cestu kritizujú alebo odmietajú. Máte to v pláne?

Rozhodne áno a dialo sa to aj počas prvej fázy synody. Tí, ktorí vidia nedostatky v synodálnom kráčaní a oprávnene na ne poukazujú, sú veľmi dôležití, lebo nám nastavujú zrkadlo.

Problémom je, ak nejde o konštruktívne pripomienky, ale o šírenie zavádzajúcich informácií, ktoré môžu v ľuďoch vyvolať dojem, že v synodálnom procese ide o nejaký súboj rôznych ideologických postojov. To je, žiaľ, úplné nepochopenie tohto spoločného kráčania pod vedením Ducha v cirkvi.

NFRS tiež navrhuje zapojiť do realizačnej fázy okrem farností aj „školy a univerzity, centrá počúvania a prijatia, nemocnice a väznice, digitálne prostredie atď.“ Máte to v úmysle?

To je tiež jeden z dôvodov, prečo sú v synodálnom tíme aj akademickí pracovníci. Skupina má byť aj študijná, teda materiály vychádzajúce zo synodálnych skúseností z rôzneho prostredia by mala vedieť posunúť odborníkom, ktorí by o nich hlbšie uvažovali a pretavili ich do výstupov, ktoré budú použiteľné v praxi predovšetkým na našom území, ale aj v rámci univerzálnej cirkvi.

Bude dobré, ak aj synodálne tímy v diecézach/eparchiách oslovia spomínané inštitúcie a spolu s nimi sa budú snažiť, aby si synodálna metóda našla svoje uplatnenie v rôznych organizačných štruktúrach cirkvi, aby v nej boli formovaní ďalší aktívni členovia cirkvi a aby si jednotlivé miestne cirkvi vymieňali svoje skúsenosti.

V texte NFRS sa uvádza jedenásť oblastí pre realizáciu synody (strana 20). Máme tomu rozumieť tak, že práve na tieto oblasti sa zameria aj váš tím, respektíve kto určí, aké oblasti sa budú riešiť v realizačnej fáze za Slovensko?

Je zrejmé, že naša úloha vzhľadom na spomínané oblasti je vo viacerých prípadoch obmedzená, no zároveň môžeme a máme iniciovať to, aby sa týmito konkrétnymi návrhmi kompetentní zaoberali. 

V tomto duchu môžeme využívať rôzne formačné i masmediálne prostriedky na podporovanie synodálnej spirituality a šírenie jej pozitívnych príkladov.

Napríklad hľadanie a skúšanie nových foriem služieb a ministérií v rámci cirkvi musia iniciovať a navrhnúť kompetentné orgány, ktoré majú túto oblasť na starosti. Nedokážeme zaistiť ani to, aby rozhodovanie v synodálnom štýle prebiehalo na všetkých úrovniach a v organizačných štruktúrach cirkvi, no môžeme podporiť a ponúkať formovanie členov participatívnych orgánov v synodálnej metóde. 

Záväzné vytváranie týchto orgánov v diecéze/eparchii je však v zmysle kánonického práva plne v kompetencii diecézneho/eparchiálneho biskupa, ktorý je k tomu v rámci synodálneho procesu úprimne pobádaný.

Pokiaľ ide o miestne a regionálne cirkevné zhromaždenia či synody, môžu byť iniciované tak synodálnymi, ako aj participatívnymi orgánmi (napríklad diecéznymi/eparchiálnymi pastoračnými radami), no vždy je v kompetencii biskupa či biskupov, či a kedy takéto zhromaždenie zvolajú (diecézne/eparchiálne synody či zhromaždenia sa už konali vo viacerých slovenských diecézach/eparchiách).

Ďalšou oblasťou je obnova farností, kde platí to, čo bolo povedané o celom synodálnom procese: je úlohou každého jedného člena farnosti v spolupráci s ostatnými a s Duchom Svätým.

Preskúmať synodálny charakter ciest kresťanskej iniciácie a formačných programov prináleží odborníkom venujúcim sa katechéze a pastorácii, teda ide o ďalšiu úlohu pre teologické fakulty a inštitúty, ako aj pre tých, ktorí pôsobia v pastorácii.

Čo má byť záverom realizačnej fázy za Slovensko? Pôjde už o konkrétne rozhodnutia?

To, aké konkrétne rozhodnutia budú záverom realizačnej fázy na Slovensku, bude závisieť od predstaviteľov cirkvi na Slovensku, teda od biskupov. Konkrétne rozhodnutia či zmeny sa môžu udiať tak v jednotlivých diecézach/eparchiách, ako aj vo farnostiach či v rámci celej krajiny, ak sa na tom biskupi dohodnú (napríklad v otázke formácie kňazov a laikov v synodálnej metóde či zavedenia pastoračných rád).

Pritom treba mať stále na pamäti tri kľúčové slová tejto synody, o ktorých naplnenie predovšetkým ide: o vytváranie spoločenstva, ktoré v spoluzodpovednosti každého člena a pod vedením Ducha Svätého plní spoločnú misiu.