V relácii Fox & Friends newyorský arcibiskup a kardinál Timothy Dolan označil zavraždeného pravicového konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka za moderného apoštola Pavla.

Kirk bol vo verejných debatách veľmi priamy a nevyhýbal sa konfrontáciám. Vždy však zostával zdvorilý. A to bolo nielen slušné a čnostné, ale i účinné, lebo mal rešpekt aj medzi svojimi oponentmi.

Kirk bol zastrelený 10. septembra počas diskusného podujatia na Utah Valley University. Dôvody zatiaľ nie sú úplne objasnené. Zatiaľ čo konzervatívne kruhy oslavujú zavraždeného influencera ako hrdinu a mučeníka, ľavicoví komentátori mu vyčítajú šírenie extrémnych pravicových názorov.

Kirk založil konzervatívne mládežnícke hnutie Turning Point USA, ktoré podporovalo Trumpa počas jeho prezidentských volebných kampaní. Táto nezisková organizácia v uplynulých rokoch získavala čoraz väčšiu popularitu na univerzitách a stredných školách. Kirk cestoval po univerzitách, aby tam diskutoval so študentskou ľavicou o svojich kontroverzných názoroch.

Kirk bol považovaný za jedného z najdôležitejších zberačov hlasov pre Trumpa. Aj newyorský kardinál Dolan už dlhší čas udržiava dobré vzťahy s prezidentom.

Vdova odpustila atentátnikovi

Keď Erika Kirková hovorila slová adresované vrahovi svojho manžela Charlieho, v obrovskej futbalovej aréne v Glendale v americkom štáte Arizona bolo absolútne ticho.

„Odpúšťam mu,“ povedala blondínka v žiarivo bielom nohavicovom kostýme a musela pri tom bojovať so slzami. Na krku mala striebornú retiazku s krížikom ako viditeľným znakom svojej viery.

„Odpoveďou na nenávisť nemôže byť nenávisť, ale len láska,“ zdôraznila Kirková na pohrebe svojho manžela. Ježiš učil, aby sme milovali svojich nepriateľov – „aj tých, ktorí nás prenasledujú“, pokračovala vdova.

Charlie chcel zachrániť mladých ľudí, aj toho, ktorý mu vzal život, povedala Kirková. Oznámila, že prevezme vedenie činnosti konzervatívnej organizácie Turning Point USA: „Debaty na univerzitách budú pokračovať.“

Erika Kirková vo svojom prejave urobila nevyslovené porovnanie s prípadom Afroameričana Georgea Floyda, ktorého smrť následkom brutálneho policajného násilia v roku 2020 vyvolala vážne nepokoje v USA.

V uplynulých dňoch nebolo vidieť žiadne násilie ani revolúciu, povedala Kirková bez toho, aby menovala Floyda. Namiesto toho došlo k duchovnej obnove. Ľudia zo všetkých vrstiev spoločnosti sa v dôsledku násilnej smrti Charlieho opäť zaoberali vierou. Niektorí dokonca po prvýkrát v živote otvorili Bibliu.

Na to treba nadviazať: „Začnite sa znovu modliť. Ešte raz prečítajte Bibliu. Choďte v najbližšiu nedeľu do kostola – a aj v tú nasledujúcu. A osloboďte sa od pokušení a pút tohto sveta.“

Za svoje slová vdova zožala dlhotrvajúci potlesk okolo 90-tisíc smútočných hostí na štadióne.

Trump nechce odpúšťať

Americký prezident Donald Trump rečnil na pohrebe Charlieho Kirka bezprostredne po krátkom vystúpení speváka Leeho Greenwooda, ktorý zaspieval vlasteneckú pieseň God bless the USA.

Rovnako ako predrečníčka, aj Trump predniesol svoj prejav za nepriestrelným sklom, keďže počas volebnej kampane v roku 2024 ho len tesne minul atentátnik.

Trump sa zdržal kresťanských slov zmierenia. „Nenávidím svojich oponentov.“ Zodpovednosť za smrť jeho politického spojenca majú „radikálni ľavicoví blázni“. Charlie Kirk bol zavraždený „chladnokrvným monštrom“ a teraz je mučeníkom, ktorý svoj život položil za americkú slobodu.

Po týchto slovách sa prezident predsa len vrátil k téme náboženstva, avšak s pomerne vlasteneckým podtónom a bez myšlienok na zmierenie: „Chceme vrátiť Boha do našich prekrásnych USA.“ Lebo bez viery národ už nie je národom.

Pasovský biskup Stefan Oster ostro skritizoval pohreb Charlieho Kirka. Na svojom blogu 23. septembra hovoril o „pseudonáboženskej politickej šou“, pre ktorú americký prezident Donald Trump inštrumentalizoval Kirkovu smrť.

Trump „demonštratívne vyjadril svoju nenávisť voči politickému oponentovi – hoci vdova po Charliem Kirkovi prosila o odpustenie a sama odpustila vrahovi svojho manžela“.

Pre pasovského biskupa je ťažké pochopiť, ako sa Kirk ako „inteligentný veriaci človek“ mohol postaviť za Trumpa a jeho hnutie MAGA. „Trumpovo zaobchádzanie s pravdou, so znevýhodnenými ľuďmi, so ženami a s politickými oponentmi je dostatočne známe. Jeho prejavy sú často presiaknuté pohŕdaním ostatnými.“

Kresťania nesmú poskytovať priestor nenávisti a pohŕdaniu. „Ak chceme urobiť niečo dobré aj pre Donalda Trumpa, tak potom modlitbou za neho – za obrátenie jeho srdca. Ale určite nie za to, aby tento štýl politiky bol úspešný!“

Biskup vyjadril nádej, „že teraz konečne ešte viac ľudí pochopilo“, že americkému prezidentovi „ide o vieru len vtedy, keď ju môže využiť pre seba samého“. To je však „presný opak kresťanského nasledovania“.

Oster pridal varovanie adresované liberálnym katolíkom. Existuje hrozba, že „si prestanú uvedomovať hranice“. Tak ako sú na pravej strane takými hranicami xenofóbia a nacionalistické zmýšľanie, na ľavej strane je to bagatelizovanie potratov, asistovaná samovražda ako obchodný model a „niektoré výstrelky genderovej politiky“.

Varovný signál pre Európu

Podľa názoru niektorých teológov smrť Charlieho Kirka zvýhodňuje kresťanský nacionalizmus v USA.

Nemecký dogmatik Benjamin Dahlke povedal, že Kirkov pohreb bol politickou manifestáciou: „Nešlo len o ocenenie celoživotného diela Charlieho Kirka, ale aj o posilnenie Trumpovho hnutia Make America Great Again (MAGA).“

Násilná smrť Charlieho Kirka bola pri pohrebe označovaná nielen ako vražda, ale aj ako obeta. „K právnemu rozmeru sa tak pridáva aj teologický rozmer. Obeta je totiž niečo, čo má priniesť dobro ostatným. To vysvetľuje, prečo je Kirk často prirovnávaný k Ježišovi Kristovi alebo aspoň ku kresťanským mučeníkom,“ vysvetlil Dahlke.

Trump nazval Kirka kresťanom a patriotom, ktorému išlo o Boha a svoju vlasť. „Podľa prezidenta bol tento konzervatívny aktivista hlásateľom americkej slobody, ba dokonca mučeníkom za ňu,“ upozornil Dahlke.

Severoamerický teológ Massimo Faggioli sa vyjadril, že želanie Bring God back to America a „inštrumentalizácia náboženstva ľuďmi, ktorí sa nezaujímajú o Boha (napríklad Trump)“ sú v Amerike medzičasom nerozlučne späté. Tým sa vymazávajú konfesionálne a dogmatické rozdiely. „Jedinými rozdielmi, ktoré sa počítajú, sú rozdiely v politickej ideológii a národnom alebo nacionalistickom kréde.“ Pre Faggioliho je to „podivný spôsob oslavy kresťanstva v jubilejnom roku Nicejského vyznania viery z roku 325“.

Podľa Dahlkeho sa tento kresťanský nacionalizmus prejavuje tým, že náboženské pojmy a symboly sa používajú na presadzovanie politického programu: USA sa musia vrátiť ku kresťanstvu, aby mohli byť silné. Konkrétne to znamená, že sa má vysoko vážiť rodina a vlasť. „Náboženstvo a politika sa nerozlíšiteľne prelínajú,“ bilancuje teológ.

Podľa názoru Dahlkeho je to pre cirkvi veľmi ambivalentné: „Ak sa zapoja, môžu v súčasnosti získať určitý vplyv na smerovanie krajiny. Riskujú však, že nahnevajú časť svojich členov a dokonca ešte viac podporia sekularizáciu.“ Faggioli poukázal na to, že medzičasom niektorí severoamerickí biskupi aktívne prispievajú k tomu, že je nemožné rozlíšiť medzi katolicizmom a nacionalistickým „kresťanstvom“.

„Medzi americkými biskupmi prebieha tichý boj. Uvidíme, čo sa udeje v novembri, keď sa uskutoční voľba nového predsedu Americkej biskupskej konferencie,“ vysvetlil Faggioli.

Faggioli označil Kirkov pohreb za „akúsi náboženskú skúšku pre vládnuce triedy v Európe“. Ukazuje, že nejde o vývoj, ktorý je pre Európanov neškodný. „To by malo byť varovným signálom pre Európanov – pre politikov, cirkevných predstaviteľov i akademikov.“ Trumpizmus je podobou politického mesiášstva, ktorého význam je v sekularizovanej Európe a pre globálny katolicizmus ťažko pochopiteľný.