Saleziánka Maria Troncatti, ktorú v nedeľu svätorečil pápež, spolupracovala so slovenským misionárom Jánom Šutkom

Saleziánska sestra Maria Troncatti (1883 – 1969) pracovala počas prvej svetovej vojny ako zdravotná sestra Červeného kríža a starala sa o vojakov na fronte. V roku 1922 ju poslali na misie medzi Indiánov v Ekvádore, kde vybudovala nemocnicu, duchovne sprevádzala ľudí, starala sa o chudobných i umierajúcich a podporovala vzdelávanie žien. 

Zahynula v roku 1969 pri havárii lietadla v Sucúe na ceste na duchovné cvičenia do hlavného mesta.

Nová svätá má prepojenie aj so slovenským kňazom, ktorý bol dokonca jej spovedníkom. Dlhoročný misionár v Ekvádore don Ján Šutka rovnako ako nová svätica pracoval medzi Šuarmi v Ekvádore. Don Šutka zomrel v roku 2014.

V archívnom rozhovore na webe slovenských saleziánov, ktorý vznikol pri príležitosti blahorečenia rehoľníčky, si spomínal, ako ho zásobovala liekmi, ktoré mu dodala vždy aj s popisom, ktorý na čo slúži. V rozhovore opisuje, ako v skromných podmienkach rozvíjala zdravotnú starostlivosť.

Don Šutka bol zároveň vicepostulátorom procesu jej blahorečenia a osobne navštívil ženu, ktorá bola na príhovor Marie Troncatti zázračne uzdravená.

„Bola mŕtva a už chodí,“ vyjadril sa o uzdravenej žene jeden lekár podľa slov dona Šutku. Nevedel a nechápal, o čo šlo, a zdalo sa mu to úplne nemožné, pretože jej choroba nebola zlučiteľná so životom. „Tá pani už nemala iné východisko, iba smrť,“ hovorí slovenský salezián o zázraku. „K svojmu lieku dodávam modlitbu, ktorá je lúčom neba, a nebo odpovie,“ hovorievala blahoslavená Maria Troncatti. 

„K svojmu lieku dodávam modlitbu, ktorá je lúčom neba, a nebo odpovie,“ hovorievala blahoslavená Mária Troncatti. Foto: Facebook saleziánky

A v čom spočívala svätosť sestry Marie? Don Šutka odpovedá, že „sa veľmi starala o ľudí. A najmä o chorých, o ženy a deti. To bol pre ňu základ jej práce, služby a života. Pravdaže nie ako lekárka, ale ako zdravotná sestra. Pripravovala sa ešte v Taliansku, pretože počas vojny pracovala v Červenom kríži pri ranených“.

Podľa saleziána Šutku sa plne venovala biednym, chorým a najmä domorodcom. „Bolo pre mňa povzbudenie, aby som aj ja tak robil, ako to robila ona,“ spomínal.

Slovenský kňaz sväticu aj spovedal. „Ona nemala hriechy, preto nebolo nič na rozhrešenie, ale chápala to ako povinnosť svojej práce,“ vravel. Slovenský misionár považoval za vzácnosť stretnúť takýchto ľudí a žiť po ich boku a aj ich spovedať a duchovne sprevádzať. 

Mučeník z čias genocídy ArménovLev XIV. v nedeľu svätorečí aj arménskokatolíckeho arcibiskupa

Ján Krupa

„Keď mali aj sestry nejaký problém, vždy u nej našli pochopenie aj riešenie problému. Raz, keď som išiel okolo jednej nemocnice, zastavil som sa pri nej a našiel som ju ako vždy. Sedela na svojej lavičke a niekoho sprevádzala. Pretože ľudia za ňou vždy chodili porozprávať sa a utešiť.“

Nová svätica dávala slovenskému kňazovi aj peniaze. „Keď som mal ísť do Chita, tak som ju vždy šiel pozdraviť a ona mi vždy dala malú obálku a hovorí: ,Kúp si nové topánky, kúp si nohavice, kúp si košeľu, pretože kňaz sa musí vždy predstaviť dôstojne.‘ A v tej obálke vždy bolo pár súkre, to sú ako naše peniaze. Vždy sa starala.“

Pápež s Mariou Troncatti svätorečil aj ďalších šiestich ľudí.