Sviatok Mučenícka smrť svätého Jána Krstiteľa je svedectvom lásky k pravde

Samotný Ježiš Kristus sa vyjadril, že „medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ... Proroci i Zákon prorokovali až po Jána. A on sám – ak to chcete prijať – je Eliáš, ktorý má prísť“ (Mt 11,11.14).

Svätý Ján, ktorého prímeno Krstiteľ pochádza z toho, že krstil ľudí v rieke Jordán, sa svojím životom a mučeníckou smrťou stal svedkom posolstva o Mesiášovi a príkladom viery.

Latinský a byzantský cirkevný kalendár sa zhodujú v tom, že Ján Krstiteľ je popri Božej Matke jediným svätým, ktorého sa oslavuje nielen mučenícka smrť (29. august), ale aj narodenie, a síce od 5. storočia 24. júna, šesť mesiacov pred Ježišovým narodením.

V byzantskom cirkevnom kalendári nachádzame aj niekoľko ďalších Krstiteľových sviatkov: jeho počatie (23. september); zhromaždenie k nemu po sviatku Bohozjavenia (7. január); prvé a druhé (24. február) a tretie (25. máj) nájdenie jeho úctyhodnej hlavy.

V rámci prefácie latinskej omše na slávnosť „Narodenia svätého Jána Krstiteľa“ (24. júna) kňaz prednáša: „On sa už v matkinom lone zaradoval z prítomnosti Spasiteľa, svojím narodením priniesol mnohým veľkú potechu a jediný z prorokov predstavil zástupom Baránka, ktorý sníma hriechy sveta. On pokrstil pôvodcu krstu vodou, ktorá tým dostala posväcujúcu silu, a vyliatím vlastnej krvi vydal najkrajšie svedectvo o Kristovi.“

V byzantských liturgických textoch je Ján vyzdvihovaný nielen ako krstiteľ a prorok, ale najmä ako predchodca (po grécky: prodromos).

Na božskej liturgii sviatku „Narodenia úctyhodného a slávneho Pánovho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána“ gréckokatolíci vskutku spievajú: „Dnes neplodná rodí Kristovho predchodcu, ktorý je splnením všetkých proroctiev. On v Jordáne pokrstil Krista, ako to predpovedali Písma. Tým sa stal prorokom, kazateľom i predchodcom Božieho Slova“ (kondák).

V byzantských liturgických textoch je Ján vyzdvihovaný nielen ako krstiteľ a prorok, ale najmä ako predchodca Ježiša Krista.Zdieľať

Od 5. storočia je dosvedčené v Jeruzaleme liturgické slávenie mučeníckej smrti Jána Krstiteľa. V Konštantínopole začali v 10. storočí v monastieri Stoudios sláviť Apotome tes timias kephales tou Prodromou (Sťatie úctyhodnej hlavy Predchodcu). V byzantskom obrade sa veriaci v tento deň postia alebo aspoň zdržiavajú od mäsa.

Sviatok sťatia Jána Krstiteľa sa cez galsko-franskú liturgiu dostal aj do rímskeho cirkevného kalendára, v ktorom sa dnes slávi ako spomienka na „Mučenícku smrť svätého Jána Krstiteľa“.

29. jún bol veľmi pravdepodobne dňom posviacky chrámu Jána Krstiteľa v samárskom Sebaste, kam Jánovi učeníci mali pochovať jeho telo.

Podľa židovského historika Jozefa Flávia († 100) Jána Krstiteľa popravili v pevnosti Macheront na príkaz Herodesa Antipasa (Židovské starožitnosti 18, 119).

Podľa evanjelistu Marka (6,17-29) Jánovo nebojácne napomenutie Herodesa Antipasa, ktorému vyčítal nezákonitý vzťah s Herodiadou, manželkou brata Filipa, zapríčinilo na podnet Herodiady jeho uväznenie a neskôr sťatie.

Byzantské bohoslužobné texty plne reflektujú Markovu lektúru Predchodcovej mučeníckej smrti:

„Pri oslave svojich narodenín zaprisahal sa nemravný Herodes, že splní prosbu zločinnej tanečnice. Dal sťať hlavu Predchodcovi a na mise ju nechal doniesť hosťujúcim...

Herodes, nemal si právo Jána smrťou trestať, lebo ťa karhal pre cudzoložstvo. Zabil si ho na prosbu zločinného dievčaťa, rozpálený zmyslenou žiadostivosťou...

Proroka, mučeníka a Pánovho krstiteľa poďte osláviť, ľudia, lebo žil ako anjel v ľudskom tele. Herodes ho uväznil pre výčitky, čo mu Ján robil pre cudzoložstvo. Avšak pre nemravný tanec sťali jeho hlavu...“ (večiereň).

Svätý mních Béda Ctihodný († 735) v jednej svojej homílii vysvetľuje: „Svätý Ján dal svoj život za Krista – aj keď od neho nežiadali, aby poprel Krista, nútili ho, aby zamlčal pravdu. On ju však nezamlčal, a tak zomrel pre Krista, ktorý je Pravdou“ (Hom. 23: CCL 122, 354).

Na záver svojho života Pánov prorok, predchodca a krstiteľ Ján vydal svedectvo o svojej vernosti Božím prikázaniam. Pre lásku k pravde nepristúpil na kompromisy s mocnými tohto sveta a nebál sa adresovať silné slová tým, ktorí zišli z Božej cesty.