Aký je rozdiel medzi ľuďmi v kasíne a v kostole? Tí prví sa modlia úprimnejšie.

Aj preto, lebo sa rozhoduje o ich budúcnosti – či neskončia ako bezdomovci, či budú schopní zaplatiť všetky dlhy, ktoré narobili. Ide im o život.

Farizej je doma v zákone, ktorý by mal viesť k Zákonodarcovi. V jeho prípade to nevyšlo, preto ho dobehlo moralizovanie bez lásky, sebapotvrdzovanie a ťažké súdy o iných.

Dnes by bol asi zaradený medzi strednú triedu: príliš nevytŕčať z davu, hundrať s hundrajúcimi a verejne nadávať iba na počasie. Mať svoj pokoj, ušetriť na jednu dovolenku pre rodinu v Chorvátsku, v kostole si hodením mince do zvončeka garantovať, že jeho slepé božstvo priemerných a bezrizikových veriacich bude fungovať aj ďalší týždeň.

Keď bol už Ján Pavol II. ťažko chorý, jeho domáce rehoľné sestry si robili o neho starosť. Jedna z nich to vyjadrila slovami, že sa bojí o Jeho Svätosť. On sa usmial a potvrdil, že sa tiež bojí o svoju svätosť...

Cítiť za tým jeho krásny zmysel pre humor. Ním vystihol postoj skutočného svätca, ktorý si sebou nie je istý. Pochybnosti Terézie z Lisieux či tma, v ktorej žila desiatky rokov Matka Tereza z Kalkaty, sú len potvrdením, že mali ďaleko od postoja „dokonalých“, ktorí zaplavujú mediálny priestor úvahami, či pápež František bol ešte katolíkom.

Kňazi by mohli dlho rozprávať o zaujímavých návštevách farských úradov, kam prichádza presne takýto typ veriacich s postojom: buďte radi, že sme k vám vôbec prišli, že ešte chodím do kostola. A preto mi musíte vyhovieť presne tak, ako chcem: sobáš bude v lietajúcom balóne a krstným rodičom bude môj rozvedený brat, lebo volanie krvi je viac ako nejaké reči o narodení sa zhora.

Čo chýba farizejovi a takýmto ľuďom? Inšpirácia Duchom, ktorý prechádza od nášho ucha do našich rúk – cez prijatie, očistenie srdca, vyznanie viery, pripojenie sa ku Kristovi až po prebývanie Ducha v nás.

Je krásne viesť dialóg nie so samým sebou, ale s inšpiráciami neba, kde sa necháva priestor spomienke na čas milosti, keď sme boli obdarovaní Božím slovom a podľa vzoru Panny Márie hovoríme, aby sa nám stalo podľa tohto slova.

Toto je tajomstvo, ak sa dávame viesť Duchom Svätým, chrániac svetlo, ktoré do nás od neho vstúpilo, pri konštantnom očisťovaní srdca. Ak by sme neprešli týmto vývojom, dobro, ktoré by sme chceli robiť, bude vždy pošpinené. Ako u Mojžiša, ktorý sa ešte nestretol s Bohom, a tak zabije človeka, ktorý ubližoval jeho židovskému súkmeňovcovi.

Kto neprešiel očisťovaním, je ako tanier, ktorý nebol umytý od predchádzajúceho jedla. Sú na ňom vyschnuté zvyšky segedínskeho guľáša a my už na ňom ponúkame buchty na pare. Takáto dvojkombinácia nebude chutiť nikomu.

Konať dobro (farizejove desiatky) bez toho, aby sa išlo do súboja s vnútornými tmavými pohnútkami, to je postoj ľudí, ktorí sú násilne dobrí, robia krásne veci, ale so zaťatými zubami a ponúkajú svoje porcie na špinavých tanieroch.

Mýtnikom by mohol byť dnešný mafián. So zlatou reťazou, zaparkovaným najnovším BMW a oblekom na mieru. Dnes však spoznal, že život mafiána je krásny, ale krátky... Musí si platiť ochranku a veľmi drahý kamerový systém, pretože slimáčikov je veľa, ale kapustičky málo. Jednoducho povedané: znepriatelená skupina mu ide po krku. Ako v deväťdesiatych rokoch.

Ľuďom už neverí, auto si pre istotu kontroluje z každej strany pred každou jazdou. A začína nosiť ruženec na spätnom zrkadle, pretože len Pán Boh ho môže zachrániť. V takomto rozpoložení vstúpi do chrámu a je vypočutý. Lebo v konfrontácii s tajomstvom života pocíti, v akom hnoji sa nachádza, preto sa bije do pŕs a prosí o Božie zmilovanie.

Porovnal sa s Bohom a vidí, že je trojitou nulou, pred ktorú keď dáme milosrdenstvo jedného Boha, vznikne zaujímavé vysoké číslo. S takýmto víťazným šekom odchádza domov ospravedlnený.

Farizej svoju biedu nerieši. Porovnáva sa s mafiánmi a vychádza z toho víťazne. Zabudol sa porovnať so svätcami. Preto zostáva nulou, ktorá priťahuje ďalšie nuly. A kombinácia dvoch núl nie je až takou výhrou, ako výstižne o nich napísal báseň Ján Štrasser.