Film Vymedzený čas s Justinom Timberlakeom v hlavnej úlohe sa pohráva s myšlienkou, že od dovŕšenia 25 rokov ľudia prestanú starnúť a zároveň im zostane jediný rok života.

Miesto peňazí platia za všetko minútami, hodinami a dňami zo svojho zvyšného života. Zostávajúci čas im svieti na predlaktí. Ako si ho môžu získať? Tvrdou prácou, hazardom alebo zapojením sa do miestnych gangov. Tie vyhľadávajú obete, spoja si s nimi ruky a do svojho počítadla si ukradnú ich čas.

Káva v takomto svete stála tri minúty. Stal sa opak presvedčenia podnikavých ľudí – peniaze sa stali časom. Takáto predstava nás môže vyrušiť a zároveň narušiť hodnotový rebríček.

Škoda, že taký displej nemajú na predlaktí ľudia, ktorí aj dnes vedú nekonečné právne spory so svojimi susedmi, súrodencami alebo bývalými kamarátmi.

Chýba aj mužovi, ktorý sa na Ježiša obracia ako na sudcu v spore s bratom. Možno ho berie ako Božieho vyslanca, ktorý by mal spravodlivo súdiť ako Boh Starého zákona, keďže Ježiš tvrdí, že od neho prichádza.

Ježiš si je však vedomý svojho obmedzeného času na zemi, preto sa nedáva zatiahnuť do nekonečných sporov, kde o spravodlivosť ide iba zdanlivo. Jeho skvelá intuícia si načíta celú kauzu v krátkom čase a pomenuje skutočný problém: chamtivosť tohto človeka. Elegantne sa tak vyhne pasci. Vie, že tie pasce sú ako prasce, čo špinia životy ľudí a kradnú im čas.

Jeho prezieravosť sa podobá múdrosti rabína, za ktorým prišiel mladý chlapec, ktorý sa chcel oženiť. A rabín ho v tom podporil. Neskôr mládenec prišiel s rozhodnutím, že sa ženiť nebude, lebo rodina nevesty je divná. A rabín prikývol: „Nežeň sa.“

Potom však mladý človek zistil, že svokor by mu po svadbe kúpil auto aj vybavil dobre platenú prácu. A rabín mu opäť pritakal, aby sa oženil. Keď chlapec prišiel za ním už po štvrtýkrát, že sa ženiť nebude, lebo by musel bývať so svokrovcami, rabín mu povedal zvýšeným hlasom: „Nežeň sa. A dám ti ešte jednu radu – daj sa pokrstiť.“

Keď si prekvapený mládenec žiadal vysvetlenie, on mu len stručne odpovedal, aby s takými banalitami nabudúce už chodil za kňazom a nie za ním... Aj rabín pochopil, že stráca čas s človekom, ktorý by zodpovednosť rád hodil na niekoho iného.

Ak ľudia žijú v zdravých vzťahoch, rodinných i farských spoločenstvách, nájdeme tam vždy zdieľanie (tal. condivisione). Kde prevláda hriech, tam je rozdelenie (tal. divisione).

Spomínam si na troch bratov, ktorých otec chcel zabezpečiť do života. Okrem rozľahlého domu im nechal aj peniaze, zlato a iný majetok. Lenže to by neboli mohli mať hlavné slovo tri nevesty, ktoré vyvolali v bratoch vzájomnú nevraživosť. Skončilo sa to na súde, bratia sa prestali rozprávať a ľudia dlho chodili okolo zhasnutého domu.

Proces dedenia obnažuje vzťahy. Otec sa sústredil na majetok, ale zabudol na kľúč, ktorým by si ho synovia boli rozdelili s pokojom. Zabudol, že postavením domu ešte nevytvoril domov. Iný by mohol uveriť ilúzii, že skracovaním života druhých si predĺži život.

V jednej modlitbe k Duchu Svätému veriaci prosí, aby mu Duch zjavil pravdivosť stvorených vecí, aby vedel rozlišovať medzi ilúziou a tým, čo ostane navždy. Veci len vytvárajú zdanie života. Kniha Kazateľ to pomenúva ako márnosť (hebr. hebel) – čo je pomenovanie obláčika, ktorý sa vyparí pri dotyku slnečných lúčov.

Ak ľudia žijú v zdravých vzťahoch, rodinných i farských spoločenstvách, nájdeme tam vždy zdieľanie (tal. condivisione). Kde prevláda hriech, tam je rozdelenie (tal. divisione).

Hromadenie s falošným pocitom istoty je aj hlavnou témou posledného Kieślowského filmu z cyklu Dekalóg. Na pohrebe otca sa stretnú dvaja bratia. Vedia, že otec bol čudák, ktorý všetko obetoval zbieraniu známok a pre ne sa mu aj rozpadla rodina.

Keď vojdú do jeho zatuchnutého varšavského bytu, prítomnosť bezpečnostných prvkov a trezoru naznačí vzácnosť zbierky. Aby zvýšili jej hodnotu, stačí už len získať k modrému a žltému Mercuriovi toho ružového.

Zrazu ich prepadne rovnako ničivá vášeň, aká bola u otca. Vidieť to v scéne pod balkónom, keď sa starší brat priznáva, že preto zabudol na všetky svoje problémy. Bratia začnú komunikovať s filatelistami, aby našli chýbajúcu známku. Vlastník ružového Mercuria ho však nechce predať. Rád ho vymení za zdravú obličku pre svoju chorú dcéru.

Film sa končí dramaticky. Zatiaľ čo starší brat si dáva vybrať obličku, neznámi páchatelia vykradnú byt starého pána a zoberú celú vzácnu zbierku známok.

Úsmev bratov na konci akoby chcel diváka presvedčiť, že síce podľahli falošnej túžbe, ale prednosť predsa len dostal pekný bratský vzťah.