V nedeľnom evanjeliu katolíckych bohoslužieb počuť niečo zvláštne. Ak ideme na cestu, balíme si veci a kontrolujeme, či sme na niečo nezabudli. Keď Ježiš posiela svojich, robí to podobne, ale zároveň naopak.
Podobnosť je v tom, aby si skontrolovali veci a to opačné spočíva v zozname, čo si nebrať (Mk 3, 7-13): aby so sebou na cestu nebrali nič, ani chlieb, ani kapsu, ani topánky (iba sandále), ani náhradné šaty!
Prečo? Albert Vanhoye odpovedá: aby im nechýbala dôvera v Pána Boha. Ak človek má so sebou veľa vecí, má s nimi iba starosť, sú mu na príťaž, preto mať čím menej, tým lepšie pre zverené poslanie. „Láska k skromnosti nás robí už tu na zemi kráľmi, ktorí sú na svete, ale žijú akoby tento svet už k žitiu nepotrebovali alebo potrebovali čo najmenej.”
Ospravedlňujem sa za kacírsku myšlienku, ktorá mi v súvislosti s evanjeliom napadla: keď pozerám na biskupské sídla a farské rezidencie, sám seba sa pýtam, či sú pomocou alebo skôr prekážkou ohlasovania evanjelia a cirkevného misijného poslania?
Ale vášeň pre ohlasovanie evanjelia by nám chýbať nemala.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.