Traditionis Custodes Vysvetľujúci dokument k reštrikciám tridentskej omše čelí spochybňovaniu

Dokument Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, ktorý má interpretovať pápežovo motu proprio Traditionis custodes, vyvolal u niektorých cirkevných právnikov otázniky. Spochybňujú jeho právnu silu a hovoria tiež o prekročení právomocí.

Vatikánska kongregácia vydala 18. decembra Responsa ad dubia – interpretačný materiál vo forme otázok a odpovedí k Traditionis custodes, ktorým sa sprísnili podmienky slávenia tzv. tridentskej omše.

Niektorí cirkevní právnici pre portál National Catholic Register namietajú voči dokumentu s tým, že prefekt kongregácie arcibiskup Arthur Roche išiel nad svoje právomoci.

Interpretačný dokument podľa Registeru značne sprísňuje už aj tak rozsiahle obmedzenia tradičnej formy rímskeho obradu, ktoré vstúpili do platnosti s pápežovým motu proprio 16. júla 2021.

V dokumente Responsa ad dubia kongregácia napríklad zakazuje používať predkoncilový rítus pri vysluhovaní sviatostí vrátane vysviacok. Arcibiskup Roche taktiež obmedzil kňazom slávenie viac ako jednej tridentskej omše v nedeľu, pričom ju umožňuje sláviť vo všedný deň, len ak nemajú naplánovanú žiadnu omšu v novus ordo.

Register tvrdí, že podľa jeho zdrojov nebol tento dokument konzultovaný s Pápežskou radou pre legislatívne texty a nebol ani publikovaný v oficiálnom vatikánskom vestníku Acta Apostolicae Sedis.

Dominikán a profesor cirkevného práva Pius Pietrzyk na základe toho hovorí, že dokument kongregácie „nemá v sebe právnu silu“.

Spolok Latinskej omše vo Veľkej Británii po konzultácii s cirkevnými právnikmi vyhlásil, že dokument kongregácie „nie je inštrukcia alebo zákon, ale administratívny akt, výklad Traditionis Custodes“. Podľa stanoviska spolku má materiál silu, pokiaľ je v súlade s tým, čo vyžaduje motu proprio, ale nemôže ísť nad jeho rámec.

Bývalý prefekt Apoštolskej signatúry kardinál Raymond Burke označil dokument za zmätočný a kontradiktórny. Kardinál kritizuje, že kongregácia rieši úkony, ktoré patria diecéznemu biskupovi, hoci Traditionis Custodes hovorí, že diecézny biskup vie, čo je najlepšie pre dobro duší.

Kardinál Burke si zároveň kladie otázku, ako môže byť takýto postup pre dobro duší, ak sa obmedzenia tzv. tridentskej omše uplatňujú v čase, keď tradičný obrad „má v dnešnej cirkvi veľkú vitalitu“ a priťahuje veľkú účasť na omšiach a takisto povolania.