Začína sa Pôstne obdobie, forma pokánia pred slávením Veľkej noci

Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách.

Stredou po utorku Ôsmeho týždňa v Cezročnom období v tomto roku sa začína Pôstne obdobie. Táto streda 2. marca 2022 sa volá Popolcovou stredou, lebo v nej sa v rámci slávenia liturgie (buď vo svätej omši, alebo aj mimo nej v bohoslužbe slova) koná obrad požehnania popola a značenia popolom. Popolcová streda je začiatkom štyridsaťdňového prípravného obdobia pred Veľkou nocou, ktorá v tomto roku je 17. apríla.

Pôstne posolstvo KBS na Popolcovú stredu. Zdroj – KBS

Popolcová streda – rovnako ako aj Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok) – je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu. Kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium“. Tento úkon zároveň vysvetľuje rozdiel medzi prísnym pôstom tento deň a prísnym pôstom na Veľký piatok.

Popol od 8. storočia

Prvý je pôstom pokánia za spáchané hriechy („zhrešil som, ani jesť nechcem, kým to nedám do poriadku“). Druhý je pôstom, ktorý spomína Pán Ježiš: „No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť“ (Mt 9, 9). Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol.

Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy.

Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo. Tento obrad sa kedysi konal na Prvú pôstnu nedeľu – tou sa totiž aj skutočne 40-dňové Pôstne obdobie začínalo. No neskôr sa ujalo tvrdenie, že nedele, ktoré nie sú dňami pôstu, sa do 40 dní pokánia nepočítajú.

A zároveň sa k tomuto obdobiu pripojili (nelogicky) aj prvé dva dni Veľkonočného trojdnia. Jednoduchá matematika tak viedla k posunutiu začiatku Pôstneho obdobia o 4 dni na Popolcovú stredu. Liturgická reforma zavŕšená Druhým vatikánskym koncilom tieto anomálie odstránila – obnovila Veľkonočné trojdnie ako samostatné liturgické obdobie (najdôležitejšie, nazývané tiež nedeľa nedieľ), ale Popolcovú stredu ponechala. Preto dnes máme 44-dňové Pôstne obdobie. Pričom všetky nedele Pôstneho obdobia (šesť) sú jeho súčasťou (samotný ich názov to hovorí), ale nie sú dňami pôstu.

Popolcová streda počas pandémie

Rovnako ako nie sú dňami pôstu ani dve slávnosti, ktoré v Pôstnom období slávime – Svätého Jozefa, ženícha Preblahoslavenej Panny Márie, a Zvestovanie Pána (ak sa nepresúvajú, keď dátum ich slávenia (19. marec a 25. marec) pripadne do Svätého týždňa). Obrad značenia popolom sa nemôže konať v nedeľu, ktorá – aj keď je v Pôstnom období – nemá mať tón takej zvýraznenej kajúcnosti.

Vzhľadom na pretrvávajúcu pandémiu Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatosti 12. januára 2021 vydala nótu o slávení Popolcovej stredy.

Rada KBS zverejnila podnety na prežívanie pôstu

V súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine a v kontexte 40 dní svätého pôstu členovia Rady KBS pre rodinu v spolupráci s odborníkmi pripravili niekoľko inšpirácií a tipov na praktické prežívane svätého pôstu v priestore rodiny a farnosti.

Rodičia sa zo dňa na deň ocitli pred novým druhom otázok svojich detí. Mnoho článkov o tom, ako rozprávať s deťmi o vojne, už bolo publikovaných, takisto vzniklo viacero charitatívnych a humanitárnych iniciatív. Členovia Rady pre rodinu sa zamerali na zozbieranie tipov a podnetov pre kňazov vo farnostiach, ktoré môžu ponúknuť ako inšpiráciu na prežívanie Pôstneho obdobia rodinám aj v kontexte vojnového konfliktu na Ukrajine.

Podnety možno vsadiť aj do kontextu troch skutkov pokánia, ktoré navrhuje evanjelium Popolcovej stredy (modlitba, pôst, almužna). Práve v tomto období môžu byť tieto skutky pokánia veľmi hmatateľné, čo možno využiť aj na formáciu a duchovnú obnovu rodiny.

Na stránke rodina.kbs.sk môžu kňazi a rodičia nájsť viaceré inšpirácie a rady odborníkov, ako tému vojny komunikovať v priestore rodiny i farnosti. Kňazi môžu nájsť viacero podnetov na reflexiu i uchopenie témy v živote farnosti i v pastoračnej orientácii. Rodičia môžu nájsť viaceré knižné tipy, ktoré im môžu pomôcť otvoriť aktuálne témy s deťmi skrze príbehy. V závere sú v ponuke viaceré užitočné odkazy, ktoré budú priebežne dopĺňané. Akékoľvek ďalšie podnety a tipy Rada pozýva pridávať na Facebooku Rady KBS pre rodinu.

Gréckokatolíci začali pôst skôr

Gréckokatolíci (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci (latinského obradu). Svätá štyridsiatnica sa začína už v pondelok a trvá do piatka pred Lazárovou sobotou. Do štyridsiatich dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele.

Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi. Na rozjímanie a sprítomnenie Kristovho spásonosného utrpenia je vyhradený až Veľký týždeň. Tieto skutočnosti sa odrážajú aj v bohoslužobnom živote byzantskej cirkvi – v stredy a piatky sa slúži liturgia vopred posvätených darov.

Pri nej sa veriacim rozdeľujú vopred posvätené eucharistické dary; bohoslužba nemá anaforu (eucharistický kánon) ani premenenie svätých darov. Je to bohoslužba s najsilnejšie vyjadrenou eucharistickou úctou v byzantskom obrade. Zároveň, na rozdiel od liturgie sv. Jána Zlatoústeho či sv. Bazila Veľkého, obsahuje mnoho kajúcich prvkov – najmä hlbokých poklôn.

Veľký pôst Svätá Štyridsiatnica – tradičný zvyk byzantského obradu

Pittsburgská archieparchia Ján Krupa

„Je potrebné, aby sme, zatiaľ čo sa postíme, zmenili celý svoj život a praktizovali cnosti.“