Je svieže júlové ráno, pracovný deň a na parkovisku na vrchu kopca Hostýn sú už desiatky áut. Dve slovenské značky, ostatné české. Ľudí však v areáli pútnického miesta v okrese Kroměříž príliš nevidno. Väčšina totiž smeruje hneď do mariánskej baziliky. Tá je v nadmorskej výške 718 metrov nad morom najvyššie položenou sakrálnou stavbou na Morave.

Na omši o 9.40 je na sedenie plno. Mladý kňaz káže rázne, pútavo, misijne. Tak ako to človek čaká na mieste, kam príde po duchovné osvieženie. A vzduch je na Hostýne skutočne svieži, vietor výrazný a okolitá príroda a prostredie pozývajú k stíšeniu a pokojným prechádzkam.

Navonok tu ťažko spozorovať, že jedno z najnavštevovanejších pútnických miest v Českej republike čaká na jeseň významná zmena. Po 140 rokoch duchovnej správy odchádzajú zo Svatého Hostýna rehoľníci zo Spoločnosti Ježišovej. Vystriedať ich majú diecézni kňazi.

Jezuitská dilema

Rozhodnutie oznámili jezuiti minulý rok v septembri.

Zvonku to vyzeralo ako pokojná záležitosť, ktorá nie je v poslednom čase v našom regióne zriedkavá – rehoľa zápasí s klesajúcim počtom členov a predstavení z Ríma nariaďujú redukciu kláštorov či aktivít.

Vlani v septembri sme tak mohli čítať stručnú správu o tom, že jezuiti sa dohodli s Olomouckým arcibiskupstvom:

„K prehodnoteniu našej súčasnej činnosti nás povzbudil generálny predstavený rádu P. Arturo Sosa, SJ, ktorý českú provinciu navštívil na jeseň roku 2023. Po návšteve vyzval, aby sme sa rozhodli opustiť jedno z dvoch pútnických miest, ktoré jezuiti historicky spravujú. Sú to Svatý Hostýn a Velehrad,“ opísal vtedajší provinciál jezuitov Petr Přádka, SJ. Po rozlišovaní v provincii počas jari 2024 vedenie rozhodlo, že miestom, ktoré jezuiti opustia, bude Svatý Hostýn a naďalej budú pôsobiť vo Velehrade.

Olomoucký arcibiskup Josef NuzíkStretnutia s obeťami zneužívania? Raz ročne je málo. To, čo sme urobili, je stále nedostatočné

Pavol Rábara Pavol Hudák

Toto rozhodnutie však nebolo prijaté úplne hladko. Ako píše denník Aktuálně.cz, v apríli tohto roku vznikla petícia, ktorá označuje rozhodnutie ukončiť pôsobenie jezuitov na tomto mieste za „unáhlené, necitlivé a nezodpovedajúce potrebám veriacich ani širšej verejnosti“.

„Veríme, že ich odchod by znamenal stratu jedinečného duchovného rozmeru tohto miesta. Nejde len o organizačnú zmenu. Ide o stratu kontinuity, vzťahov, skúseností aj charizmy, ktoré jezuiti prinášali a prinášajú,“ uvádza sa ďalej vo výzve adresovanej olomouckému arcibiskupovi a vedeniu Spoločnosti Ježišovej.

Nespokojnosť prejavila aj najbližšia farnosť Bystřice pod Hostýnem, odkiaľ mnohí pútnici vychádzajú peši na kopec. „Chceme vyjadriť s týmto rozhodnutím nesúhlas, a preto znova žiadame o zmenu tohto rozhodnutia,“ napísala farnosť v otvorenom liste.

V polovici júna tohto roku vydali spoločné stanovisko olomoucký arcibiskup Josef Nuzík a nový provinciál jezuitov Pavel Bačo, kde potvrdzujú, že na konci pútnickej sezóny, na konci októbra, duchovnú správu Svatého Hostýna prevezme diecéza. Zároveň oznámili, že rektorom baziliky bude kňaz Jiří Kopřiva, doterajší farár v neďalekom Hulíne. Spolu s ním budú na Svatom Hostýne slúžiť aj ďalší kňazi a spolupracovníci.

Rozhodol po svojom?

Denník Aktuálně.cz opísal na základe rozhovorov s ľuďmi zvnútra cirkvi zákulisie celého rozhodnutia.

V polovici novembra 2023 prišiel do Česka generálny predstavený jezuitov Arturo Sosa. Českým spolubratom naznačil, že pre nízky počet členov rehole (aktuálne ich je v krajine menej ako päťdesiat) by mali uvažovať o opustení niektorého z pútnických miest, ktoré spravujú. Okrem Hostýna ešte Velehrad pri Uherskom Hradišti.

Pod vtedajším českým provinciálom Petrom Přádkom sa pomerne rýchlo rozhodlo, že jezuiti opustia Svatý Hostýn. „Pre kontext – Přádka má veľmi blízko k Velehradu, od roku 2003 tam šestnásť rokov viedol farnosť,“ dodáva Aktuálně.cz.

V rámci jezuitskej komunity sa uskutočnila anketa, v ktorej členovia rehole hlasovali, pričom podľa zistení Aktuálně.cz sa väčšina hlasujúcich vyslovila za opustenie Velehradu. Napriek tomu provinciál Petr Přádka vlani v lete oznámil olomouckému arcibiskupovi Nuzíkovi, že do konca októbra 2025 jezuiti opustia Svatý Hostýn. „Bol to jeden z posledných krokov Přádku na čele jezuitov, o niekoľko mesiacov neskôr vo funkcii skončil,“ dopĺňa český denník.

Arcidiecézna púť rodín na Svatom Hostýne 26. augusta 2023. Foto: Člověk a víra/Langer Pavel

Aktuálně.cz kontaktovalo všetkých dotknutých aktérov, bývalý provinciál Přádka odmietol na otázky odpovedať. Vyhlásil len, že nemá právo zdôvodňovať rozhodovacie procesy, ktoré prebehli, a že dôvody za a proti boli veľmi zodpovedne posudzované.

Jeho nástupca Pavel Bačo však naznačil viac. „Bol som menovaný až tento rok v marci, neskoro na to, aby som mohol niečo zmeniť,“ uviedol pre Aktuálně.cz. Priznal tiež, že by mal iné preferencie ako Přádka, osobne by bol za zachovanie Hostýna, tak sa podľa vlastných slov vyjadril aj v spomínanej ankete. „Avšak vzhľadom na klesajúci počet našich zamestnancov sú určité redukcie nevyhnutné,“ pokračuje Bačo.

Olomoucké arcibiskupstvo považuje vec za oficiálne vyriešenú, pričom sa len prispôsobilo iniciatíve jezuitov. Arcibiskupstvo údajne plánuje, že na Hostýne budú ďalej ako kňazi pomáhať dvaja jezuitskí dôchodcovia a s púťami tam budú prichádzať aj kazatelia z regiónov.

Z textu Aktuálně.cz vyplýva, že odporcovia odchodu jezuitov z Hostýna dúfali, že po skončení Petra Přádku na čele rehole sa jeho rozhodnutie prehodnotí. To sa však nestalo.

Jezuiti spravujú toto miesto s výnimkou komunistickej totality 140 rokov.

Tatári a Panna Mária s bleskami

Hora Hostýn má dva vrcholy – najvyšší bod (735 metrov nad morom) zaberá severný vrchol s najstaršou rozhľadňou na Morave s Kaplnkou Svätého kríža. Rozhľadňa je vysoká 15 metrov a má 59 železných schodov. Vedľa rozhľadne stojí veterná elektráreň.

Na druhom západnom temene stoja dominantné objekty celého Hostýna. Pútnický chrám – Bazilika Nanebovzatia Panny Márie obklopená kaplnkami a duchovnou správou.

V nadmorskej výške 718 metrov je najvyššie položenou sakrálnou stavbou na Morave, kde ľudia opakovane prichádzajú k tej, ktorá je tu uctievaná ako „Víťazná ochrana Moravy“.

Za bazilikou sa nachádza kláštor (rehoľný dom jezuitov), vľavo od baziliky Kaplnka sv. Jána Sarkandra a Lasalettská kaplnka Panny Márie plačúcej, ďalej po ľavej strane okolo lesa vedie vzácna mozaiková krížová cesta od Dušana Jurkoviča.

Na pravej strane sa nachádza Kaplnka sv. Jozefa, ďalej areál pútnických domov a Jurkovičova sieň s múzeom.

Mozaikový obraz Panny Márie Svatohostýnskej. Foto wikipedia.org

Legenda o zázračnej porážke Tatárov

K udalosti údajne došlo v roku 1241, keď sa divokí Tatári valili na Moravu. Bojovníci sa vyznačovali mimoriadnou krutosťou a bojovnosťou. Zaplavili a spustošili celú krajinu a obliehali horu Hostýn. Tisíce Moravanov v hrôze utiekli do hostýnskych lesov a hľadali úkryt a ochranu na vrchole hory.

Tam najmenej tri mesiace, bezbranní a vystrašení, v modlitbách zúfalo prosili Pannu Máriu o pomoc a vodu. Dodnes sa traduje, že na zásah Matky Božej vytryskol pod vrcholom hory prameň vody, ktorý zachránil Moravanov pred smrťou smädom aj hladom, lebo zázračná voda tíšila smäd aj hlad.

Potom sa rozpútala obrovská búrka, ktorá bleskami a ohňom zničila tatárske táborisko pod Hostýnom a Tatári v panike utiekli. Vďační ľudia po celé stáročia až dodnes putujú na Svatý Hostýn za Pannou Máriou Svatohostýnskou k zázračnému prameňu a do baziliky. Madona s Ježiškom, ktorý má v ruke zväzok bleskov, je dodnes symbolom Svatého Hostýna. Pútnici sa môžu osviežiť aj vodou z Hostýna, ktorá vyviera pri Vodnej kaplnke.

Hostýnsky zázrak zaznamenal prvýkrát Bohuslav Balbín v dodatkoch k dielu Diva Montis Sancti z roku 1665.

Zdroj: hostyn.cz