Svätý Bernardín sa narodil v roku 1380 neďaleko talianskej Sieny. Ako 22-ročný vstúpil do františkánskej rehole. Ako kňaz sa venoval kazateľskej činnosti.
Štyridsať rokov prechádzal stredné a severné Taliansko, ktoré bolo v tých časoch rozdrobené na kniežatstvá a mestské republiky. Nechýbali tam dlhotrvajúce nepriateľstvá medzi šľachtickými rodmi.
Bernardínov apoštolát sa zameriaval na odstraňovanie nenávisti a zmierovanie nepriateľov. Jeho najsilnejšou zbraňou bol meč Božieho slova a šírenie úcty k Najsvätejšiemu menu Ježiš. Zhotovil si zvláštny erb: obraz žiariaceho slnka a v ňom začiatočné písmená troch latinských slov: IESUS HOMINUM SALVATOR (Ježiš, Spasiteľ ľudí) – IHS. Nad prostredným písmenom H bol kríž.
Vznikol tak nový erb, ktorý pripomínal kresťanské tajomstvo spásy a nahradzoval iné erby, ktoré ľudí rozdeľovali a v mene ktorých medzi sebou zápasili a navzájom sa zabíjali.
Bernardín nosil svoj erb na zástave. Zomrel v roku 1444. Svätorečený bol už v roku 1450. O sto rokov neskôr si Ignác z Loyoly vybral znak IHS, Bernardínov erb, za symbol Spoločnosti Ježišovej.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.