Dvadsiateho šiesteho októbra veriaci byzantsko-slovanského obradu oslavujú svätého a slávneho veľkomučeníka Demetera.
Meno tohto svätca, rodáka zo Sirmia, sa spomína 9. apríla v Martyrologium Syriacum a v Martyrologium hieronymianum, ktoré ho kvalifikujú ako diakona; nespomínajú mučeníka s týmto menom, ktorý by bol uctievaný v Solúne.
Pravdepodobne po zničení Sirmia (dnes Sremska Mitrovica) Attilom v roku 441 preniesli kult tohto svätca do Solúna, kde mu asi v rokoch 510 – 520 postavili na starších základoch baziliku. Nebol tam hrob s relikviami. Cibórium nahradzovalo prítomnosť svätcových relikvií.
Politická situácia ovplyvnila vývoj legendy: v roku 535 bolo sídlo prefektúry Illyricum prenesené zo Sirmia do Solúna. Legenda premenila diakona na vojaka a prokonzula, ktorý trpel za cisára Maximiana (306).
Zbierka zázrakov zostavená arcibiskupom Jánom Solúnskym v siedmom storočí označila Demetera za orodovníka a ochrancu mesta pred Avarmi a Slovanmi. Ikony Demetera často ukazujú ako vojaka na koni.
Svätí Cyril a Metod priniesli jeho kult na Moravu a do Panónie a križiaci na Západ.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.