Kňazi v Kyjeve Spovedajú v podzemí, liturgiu slúžia na stanici metra, katechizujú vojakov

Stanica metra v centre hlavného mesta bola prerobená na protibombový kryt, kde pravidelne slúžia kňazi Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi svätú liturgiu. Kým jeden kňaz slúži omšu, druhý spovedá.

Aj rehoľné sestry podporujú kňazov v ich pastoračnej starostlivosti a svojím spevom často sprevádzajú liturgiu.

Svätá liturgia v stanici metra. Foto: ACN - Pomoc trpiacej Cirkvi

Vysluhovanie sviatosti zmierenia v bezpečí kyjevského podzemia. Foto: ACN - Pomoc trpiacej Cirkvi 

Kňazi navštevujú rodiny, distribuujú humanitárnu pomoc, slúžia bohoslužby v krytoch a organizujú aktivity, ktoré majú rozptýliť deti.  

Jedným z kňazov, ktorí sa snažia byť blízko ľuďom v ich utrpení, je aj otec Andrij Bodnaruk. „Robím to, čo som robil doteraz – slúžim Bohu, cirkvi a nášmu ľudu. Snažím sa byť bližšie k tým, ktorí bojujú s nepriateľom, a k tým, ktorí zápasia so stresom a s úzkosťou,“ hovorí mladý gréckokatolícky kňaz, ktorí spolupracuje s pápežskou nadáciou ACN.

Nepriestrelná vesta sa stáva bežnou súčasťou kňazského odevu otca Andrija. Foto: facebookový profil Andrija Bodnaruka

Otec Andrij je ženatý a má dve deti. Hovorí, že jeho manželka a deti boli nútené opustiť Kyjev a presťahovať sa do západnej časti Ukrajiny.

„Keďže všetko, čo máme, zostalo v Kyjeve, bolo potrebné nakúpiť nevyhnutné veci pre ich nový život. Aj keď nie sú teraz v bezprostrednom ohrození, nie je to pre ne jednoduchá situácia, naše úspory sotva stačili na prežitie prvého mesiaca vojny,“ hovorí o tom, ako sa finančné zdroje v ťažkých podmienkach rýchlo vyčerpajú.

Odkázaní na pomoc

„Nevieme, čo bude, a je to veľmi znepokojujúce. Niekedy sa istota vytratí a zavládne panika. Napriek veľkej podpore stále čelíme novým výzvam. Napríklad nemám vlastné auto, takže sa často musím spoliehať na cudziu pomoc, aby som mohol rozvážať jedlo a vykonávať svoju kňazskú službu,“ hovorí otec Andrij, ktorý zároveň koordinuje humanitárnu pomoc od rôznych projektových partnerov.

Doprava je aj významnou nákladovou položkou, pretože ceny pohonných hmôt sa výrazne zvýšili a pohonné hmoty sú vzácne, keďže sa používajú najmä pre vojenské a iné služby.

„Z tohto dôvodu musíme stáť v dlhých radoch na čerpacích staniciach, aby sme si zaobstarali benzín a mohli navštíviť farníkov, udeľovať sviatosti a plniť ďalšie pastoračné potreby,“ vysvetľuje kňaz.

Otec Andrij navštevuje ľudí v ubytovniach pre utečencov, ale chodí aj do domovov tých, ktorí sa rozhodli zotrvať v meste. Foto: ACN - Pomoc trpiacej Cirkvi

Otec Andrij vyjadruje veľkú vďačnosť za to, že sa svet zjednotil s Ukrajinou. Vďaka tejto jednote vidí pomoc, ktorú dobrovoľníci a svetové spoločenstvo poskytujú okupovaným mestám. „Každý cent vynaložený vo vojne je veľkým prínosom a príspevkom k mieru,“ hovorí.

Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi v súčasnosti prideľuje omšové milodary na podporu kňazov na Ukrajine, ktorí slúžia obliehanému a bombardovanému obyvateľstvu. Týmto spôsobom podporuje takmer 1 900 katolíckych kňazov v celej krajine.

Slávenie veľkonočnej liturgie v skromných podmienkach. Foto: facebookový profil Andrija Bodnaruka

Otec Andrij pri distribúcii humanitárnej pomoci obyvateľom. Foto: facebookový profil Andrija Bodnaruka

Otec Andrij v rozhovoroch s ľuďmi veľa hovorí o láske. A vidí ju i u ľudí v Kyjeve.  

„Naši ľudia nepanikária, ale vidia ešte väčšiu potrebu slúžiť a podporovať sa navzájom. Vidím ich oddanosť. Mnohí z nich, ktorí mali peniaze a pekný dom, ktorí žili v pohodlných podmienkach, teraz často nosia roztrhané kabáty a nohavice a vo dne v noci bdejú v mraze, aby chránili svoje mesto a jeden druhého. Sú nezištní a odhodlaní. Vedia, za čo sa zasadzujú.“

Ľudia sú navzájom spojení najmä prostredníctvom cirkvi. „Pretože keď sa spoločenstvo zhromaždí v ubytovniach, aby sa modlilo, ešte viac sa zblíži a prevezme zodpovednosť jeden za druhého,“ hovorí gréckokatolícky kňaz.

Hnev nemôže byť svätý

Otec Andrij Bodnaruk priznáva svoje obavy a ťaživé pocity, ktoré spôsobuje vojna. Zároveň je však vďačný za vieru v Boha, pretože modlitba a ticho pomáhajú nachádzať odpovede aj na tie najťažšie otázky.

Snaží sa ľuďom, ktorým poskytuje pomoc duchovnú i materiálnu, ale aj vojakom, s ktorými prichádza do kontaktu, pripomínať Krista. A ten odpúšťa svojim vrahom, „lebo nevedia, čo robia“.

Otec Andrij pri každej príležitosti vysvetľuje, že hnev nemôže byť svätý, že nie je dobrý. Nabáda tiež k tomu, aby vojaci nepreklínali nepriateľa, aby neboli ako on. Sila bojovať podľa neho pramení z viery a dôvery v Pána.

Návšteva vojakov, ktorí bránia Kyjev. Foto: facebookový profil Andrija Bodnaruka

Požehnanie kontrolného vojenského stanovišťa. Foto: facebookový profil Andrija Bodnaruka

Otec Andrij je presvedčený, že Boh vykúpil ľudstvo zo zla a zúfalstva. „Veľa sme sa sťažovali a bolo pre nás ťažké byť chudobnými. Teraz sme pochopili, že ak sa smieme ráno prebudiť s dvoma očami, rukami a nohami, je to veľa,“ zdôrazňuje.

Teraz je výnimočný čas naučiť sa oceniť hodnotu jednoduchých vecí. Vojna je časom zmierenia, hovorí otec Andrij. „Keď ľudia ukrižovali Krista, nevideli žiadnu zmenu. Ani neskôr, keď bol Ježiš v hrobe. Ale po umučení a smrti prišlo vzkriesenie. Príde čas a vzkriesenie nastane aj u nás.“