Keď útočníci sediaci počas svätodušnej omše 5. júna medzi veriacimi začali ku koncu bohoslužby bezhlavo strieľať do zhromaždenia v Kostole svätého Františka v meste Owo a ďalší vtrhli dnu, aby odpálili výbušniny, miestnemu biskupovi Judovi Arogundadeovi to pripomenulo 21 rokov starú skúsenosť.

V tom čase bol mladým kňazom v severnej časti štátu New York v Elmsforde. Keď islamisti z teroristickej siete al-Káida vrazili do budov Svetového obchodného centra, z diaľky sledoval, ako stúpa kúdol dymu z oblasti Dolného Manhattanu.

Ako píše portál Catholic News Agency, v nasledujúcich týždňoch boli kňazi v arcidiecéze New York zaplavení smútiacimi rodinami a obrovskými davmi na omšiach. Otrasení a vystrašení ľudia prišli do kostolov hľadať útechu. Táto pastoračná skúsenosť neskôr už biskupa nechcene pripravila na to, čo sa odohralo v jeho diecéze Ondo o dve dekády neskôr.

„Čo sa stalo, bolo mojím osobným 11. septembrom. Musím to dostať do povedomia. Ľudia dobrej vôle, charakterní ľudia musia povstať a bojovať proti 11. septembru, nech sa stane kdekoľvek,“ povedal pre Catholic News Agency.

Presný počet obetí nedávneho masakra doposiaľ nie je známy, aj z dôvodu, že príbuzní zobrali telá svojich blízkych, skôr ako bolo urobené dôkladné vyšetrovanie. Miestne úrady najskôr uviedli 50 obetí, neskôr odhadli 100 mŕtvych, medzi ktorými bolo veľa detí a tehotných žien.

Nigérijský biskup sa domnieva, že za udalosťou stoja zradikalizovaní moslimskí pastieri zo skupiny Fulani, ktorí majú na svedomí viaceré útoky v Nigérii. Miestne úrady uviedli, že útok na kostol niesol znaky nigérijskej odnože ISIS, nie pastierov Fulani, no bezpečnostní experti sú skeptickí a upozorňujú, že skupina sa neprihlásila k zodpovednosti za útok.

„Pach krvi a všetkého sa mi dostal do hlavy. V skutočnosti aj v tejto chvíli cítim krv,“ povedal pre CNA.

Nigéria je pre kresťanov jednou z najnebezpečnejších krajín na svete. Podľa správy organizácie Open Doors USA, ktorá mapuje prenasledovanie veriacich pre vieru, bolo minulý rok zabitých viac ako 4 650 kresťanov, čo je 13 mŕtvych denne. Približne každé dve hodiny zomrie jeden kresťan.

Kostol svätého Františka v meste Owo po útoku 5. júna. Foto: TASR/AP

Početné útoky na kostoly pribúdali na prevažne moslimskom severe Nigérie, preto bol nedávny incident v juhozápadnej časti, ktorá je zväčša kresťanská, nečakaný a otriasol svetom.

V krajine s viac ako 200 miliónmi obyvateľov sa 54 percent populácie považuje za moslimov. Druhú necelú polovicu tvoria kresťania, z ktorých je desať percent katolíkov.

Kňaz Victor Ibiyemi, ktorý v tom čase slúžil omšu v rovnakej diecéze, pre National Catholic Reporter povedal, že od toho dňa sa atmosféra v mnohých katolíckych farnostiach v Nigérii zmenila na pocit strachu a úzkosti.

„Od masakra z 5. júna je tu ponurá a smutná atmosféra. Je stále šokujúce, ako ozbrojenci mohli vtrhnúť do kostola a strieľať do nevinných a neškodných veriacich, ktorí sa v nedeľu prišli pokloniť Bohu. Od tohto škaredého incidentu sa všetci bojíme a hneváme,“ povedal Ibiyemi.

V rovnaký deň sa odohral ďalší útok na prevažne katolícke dediny. Členovia Fulani na 70 motorkách, na ktorých sedeli po troch, zaútočili na niekoľko dedín neďaleko mesta Kaduna. Podpaľovali domy a strieľali do ľudí, ktorí sa utekali skryť do lesa. Podľa bezpečnostných orgánov si nálet vyžiadal 32 mŕtvych a 29 ďalších, najmä žien, uniesli.

Pred tým, než stihli na miesto doraziť pozemné jednotky, miestna vláda vyslala na pomoc obyvateľom vrtuľník vzdušných síl. Viacerí očití svedkovia však tvrdia, že vrtuľník strieľal do dedinčanov a obrancov, ktorých napadlo viac ako 200 útočníkov.

„Celá dedina videla vrtuľník strieľať na obyvateľov,“ povedal Jonathan Asake, šéf Zväzu národov južnej Kaduny.

Hlava miestnej evanjelickej cirkvi Winning All reverend Denis Sani sa vyjadril, že do dediny v Makori ani žiadne pozemné jednotky nedorazili, aby zachránili miestnych obyvateľov.

Len tento rok došlo v Nigérii k útokom a únosom najmenej siedmich katolíckych kňazov, 19. júna ozbrojenci zaútočili aj na členov katolíckeho Kostola sv. Mojžiša a baptistického kostola v štáte Kaduna, pričom zabili troch ľudí a niekoľko ďalších uniesli.

Ozbrojenci strieľali aj pred kostolom ľudí, ktorí sa snažili ujsť. Foto: TASR/AP

Mnohí náboženskí vodcovia a teológovia v Nigérii obviňujú vládu, že nerobí dosť pre riešenie rastúcej kriminality. Kňaz Ujah Gabriel Ejembi vo farnosti sv. Jozefa v Benin City pre NCR povedal, že kňazi sa boja chodiť v klerickom oblečení.

„V súčasnosti žijeme v strachu. Bohatšie farnosti teraz využívajú časté služby ozbrojených mužov na ochranu kostolov v noci a pri špeciálnych farských slávnostiach. V mojej farnosti sú každú nedeľu ozbrojení policajti,“ povedal Ejembi.

Podľa neho sa Nigéria stala „zlyhaným národom“. „Bezpečnostná štruktúra sa úplne zrútila, čo viedlo k nárastu banditizmu a vytrvalých únosov a dokonca aj neodvrátiteľného lynčovania takzvaných rúhačov,“ povedal kňaz.

Súvis s klimatickými zmenami odmietajú

Nečinnosť a v niektorých prípadoch aj spoluúčasť armády na teroristických útokoch v minulosti zaznamenala aj Amnesty International.

„Amnesty International našla dôkazy o tom, že bezpečnostné sily dostali informácie o hroziacich útokoch a v niektorých prípadoch prišli do kontaktu s útočníkmi, ale neurobili nič, aby útoky zastavili alebo im zabránili,“ uviedla organizácia v správe z roku 2018.

Na medzinárodne vedené vyšetrovanie spoluviny medzi moslimskými teroristami a nečestnými vojenskými jednotkami v Nigérii vyzvala aj barónka Caroline Coxová, ktorá je súčasťou Snemovne lordov Spojeného kráľovstva, a americký profesor Gregory Stanton, zakladateľ organizácie Genocide Watch.

Otvoreným kritikom vlády nigérijského prezidenta Muhammadua Buhariho, ktorého otec bol náčelníkom Fulani, je vyššie spomínaný biskup Jude Arogundade. Keďže v minulosti študoval v USA, uvedomil si, že vďaka nadobudnutým kontaktom a skúsenostiam môže zvýšiť celosvetové povedomie o genocíde, ktorá sa podľa neho odohráva v jeho rodnej krajine.

„Hneď som videl misiu, ktorá mi bola zverená. Moja prvá myšlienka bola: ‚Skutočne s tým môžem niečo urobiť. Môžem naozaj zvýšiť povedomie. Môžem osloviť veľa miest.‘ V tom momente som bol pripravený hovoriť s každým, kto chcel počúvať,“ povedal šesťdesiatročný biskup Arogundade, ktorý koncom júna vystúpil na Medzinárodnom summite o náboženskej slobode vo Washingtone, D. C.

„To, čo sa teraz deje, je genocída. Je to čistá etnicko-náboženská očista. Tak to je. A je to čoraz horšie,“ povedal pre CNA.

Podľa neho musí Buhariho vláda urobiť viac pre ochranu nevinných civilistov. Zároveň dúfa, že jeho diskusie so zákonodarcami vo Washingtone zvýšia tlak na nigérijských vodcov, aby „boli proaktívni a dokonca vyhľadali pomoc, ak situáciu nedokážu zvládnuť“.

Arogundade sa taktiež verejne postavil proti domnienkam, že dôvodom útokov je boj o zmenšujúce sa zdroje v dôsledku vplyvov klimatických zmien. Reagoval tak na slová írskeho prezidenta Michaela D. Higginsa, ktorý po masakri povedal, že pastierske národy patria medzi hlavné obete následkov klimatických zmien.

„Naznačovať alebo spájať obete teroru s dôsledkami klimatických zmien je nielen zavádzajúce, ale zároveň to nasype soľ do rán všetkým, ktorí v Nigérii utrpeli terorizmom,“ uviedol Arogundade v správe z 10. júna.

Pohreb obetí útokov. Foto: AP/Rahaman A Yusuf

„Obete terorizmu sú z inej kategórie, s ktorou sa nedá nič porovnať! Každému, kto pozorne sleduje udalosti v Nigérii za posledné roky, je úplne jasné, že základné otázky teroristických útokov, banditizmu a neutíchajúcich útokov v Nigérii a klimatické zmeny nemajú nič spoločné,“ cituje biskupa CNA.

Hoci spoločnosť Open Doors USA zaradila Nigériu na siedme miesto vo svetovom v rebríčku najnebezpečnejších miest pre život kresťanov, americký minister zahraničných vecí Antony Blinken minulý rok bez vysvetlenia vyškrtol Nigériu zo zoznamu krajín mimoriadneho záujmu.

Na tlak nigérijského biskupa Juda Arogundade zareagovali piati republikánski senátori USA a ešte pred jeho odchodom z Washingtonu zaslali Blinkenovi list, v ktorom ho vyzývajú, aby Nigériu vrátil na zoznam.

„Napriek verejným vyhláseniam od vás a ďalších predstaviteľov ministerstva zahraničných vecí, ktoré odsudzujú nedávne krviprelievanie v Nigérii, faktom zostáva, že ministerstvo stále oficiálne nepovažuje Nigériu za vážneho porušovateľa náboženskej slobody,“ stojí v liste senátorov.

S nadchádzajúcimi voľbami, ktoré sa majú uskutočniť budúci rok, rastú aj obavy, že situácia sa ešte zhorší. Podľa štúdie z roku 2019, keď sa v krajine konali posledné voľby, bolo predvolebné obdobie násilnejšie a smrteľnejšie.

Riaditeľka Connect Hub Nigeria Rinu Odualová pre NCR povedala, že za nárast násilia môže nedbalosť vlády, priepustné hranice pre vojnové zbrane a zločincov, korupcia, nezamestnanosť, štátne násilie, etnické a náboženské napätie, ktoré vyvolávajú politickí lídri.

„V skutočnosti majú mnohé z týchto vrážd politické a náboženské motivácie,“ povedala Odualová.