Pastiersky list Zboru biskupov ECAV Svoje evanjelictvo žime a deklarujme vždy pozitívne

Drahí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi, drahá Evanjelická cirkev!
 
Prijmite od nás srdečné pozdravy pri tohtoročnej Pamiatke reformácie pri jej malom jubileu – 505. výročí Lutherovho pamätného vystúpenia. Stojíme s vďačnosťou a v bázni pred Bohom nad tajomstvom cesty nášho spoločenstva dejinami.

Pozývame vás, aby sme sa nechali poučiť a povzbudiť svojou vlastnou minulosťou. Pripomeňme si dianie v reformačnom wittenberskom prostredí pred päťsto rokmi, v roku 1522. Všimnime si tri dôležité udalosti. Veľmi aktuálne nás oslovujú pre náš dnešok!
 
Prvou je návrat Martina Luthera do Wittenbergu po desiatich mesiacoch jeho exilu na hrade Wartburg v marci 1522. V jeho životopisoch nájdeme zmienku, že po návrate „bojoval proti obrazoborectvu“. Čo to znamená? V rodiacom sa evanjelickom prostredí prevládla emócia radikálne svetu vykričať, „kým už viac nie sme“, nad pokojným vyznaním, „kým v Kristovi sme“. Prejavila sa ničením všetkého, čo sa spájalo s praxou rímskokatolíckej cirkvi. Luther sa proti tomu postavil.
 
Ani dnes nás neposunie ďalej radikálne a povrchné opakovanie toho, „kým nie sme“. Nepomôže nám kritika iných. Hlavne ak nás tí iní neraz predbiehajú v úprimnosti svojho života, viery, služby a svedectva. Luther by nás zastavil a viedol k pozitívnemu vyznávaniu a dokazovaniu toho, „kým v Kristovi sme“.

„Svoje evanjelictvo žime a deklarujme vždy pozitívne; sústreďme sa na poctivo kázané a poctivo prijímané Božie slovo; a venujme čas a budujme svoju osobnú zbožnosť cez čítanie Písma, spojenú s modlitbou.“Zdieľať

 
Tým sa dostávame k druhej udalosti roku 1522. Luther celý tento rok investoval do poctivého evanjelického kázania o základných princípoch viery a života, fungovania zboru a cirkvi, hodnote slova a sviatostí. Vedel, že obnovený, evanjelický kresťanský život sa nerodí sám od seba. Tvorí ho Duch Svätý. Používa si na to vieroučne zdravé, na Písme založené kázanie a vyučovanie. A tak po piatich rokoch búrlivých vonkajších udalostí sa na jar 1522 začalo sústredené budovanie evanjelickej cirkvi – a to poctivým, systematickým Lutherovým kázaním a vyučovaním.
 
Nech je toto impulzom pre všetkých ordinovaných, ktorí stoja v službe slova a sviatostí, i pre všetkých neordinovaných, ktorí pomáhajú vo vedení a vyučovaní: nasledujme poctivo biblicky kážuceho Luthera, ktorý vedel, aký obrovský je dosah kázaného slova. Zdokonaľujme sa v duchovnom umení kázania a vyučovania.
 
A to tretie. V septembri 1522 vyšla tlačou a hneď bola vypredaná Nová zmluva, ktorú Luther preložil do nemčiny počas exilu na Wartburgu. Tento historický čin predznamenal neraz dobrodružnú cestu Písma v nám zrozumiteľných prekladoch aj do evanjelických domácností v Uhorsku. Vznikala evanjelická tradícia písmactva, úcty k Božiemu slovu.
 
Evanjelikovi teda jeho vlastná tradícia vkladá do rúk Božie slovo, aby ho používal, poznal, žil z neho a s ním. Ono sa má nie iba proklamatívne, ale skutočne stať „prameňom viery a pravidlom života“. Sústreďme svoj čas na to, aby sa čítanie Písma, zvlášť Novej zmluvy, spojené s modlitbou, stalo súčasťou nášho života a osobnej zbožnosti. Toto je evanjelické!
 
Prosíme, prijmite tieto tri praktické odkazy z minulosti do našej prítomnosti: svoje evanjelictvo žime a deklarujme vždy pozitívne – sústreďme sa na poctivo kázané a poctivo prijímané Božie slovo – venujme čas a budujme svoju osobnú zbožnosť cez čítanie Písma, spojenú s modlitbou.
 
Požehnanú Pamiatku reformácie 2022 a staré dobré uistenie, že „slovo Božie je živé a mocné“ (Žid 4, 12), každému osobne i celej našej milovanej komunite, Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, želajú v Pánovi bratia
 
Ivan Eľko, generálny biskup
Ján Hroboň, biskup ZD ECAV
Peter Mihoč, biskup VD ECAV