Svätý Dávid z Menevie sa narodil okolo roku 520 v St. Brides Bay (dnes grófstvo Pembrokeshire). Žil ako pustovník a prísny askéta vo waleských horách.
Legendy a povesti, ktoré z neho robia šľachtica, dokonca strýka legendárneho britského kráľa Artuša, slúžili na odmietnutie nárokov anglickej koruny a canterburského arcibiskupstva.
Dávid založil mníšske usadlosti, ktoré podriadil prísnemu poriadku: mnísi museli sami ťahať pluh bez ťažných zvierat, mohli si vziať len vodu a chlieb so soľou a s bylinami, vlastníctvo bolo zakázané.
Napísal kajúcnu knihu, ktorá sa až do 8. storočia hojne používala aj na kontinente. Najmä jeho kláštor Menevia mal veľký vplyv na rozvoj mníšstva vo Walese.
Na púti do Svätej zeme prijal biskupské svätenie a po návrate do Walesu v rokoch 560 a 569 na dvoch synodách vystúpil proti pelagianizmu. Zomrel 1. marca 601 v Menevii, ktorá bola neskôr premenovaná na St. David’s.
Dávida svätorečil pápež Kalixt II. v roku 1120. Až do reformácie bol Dávidov hrob dôležitým pútnickým miestom: absolvovať dve púte sa rovnalo ceste do Ríma.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.