Pravoslávni veriaci vstupujú do osláv veľkonočných sviatkov

V chrámoch sa konajú bohoslužby, ktoré veriacim približujú význam ukrižovania a smrti Isusa Christa pre spásu človeka. Veľký alebo Strastný týždeň v liturgickej tradícii pravoslávnej cirkvi predchádza najväčšiemu kresťanskému sviatku – Christovmu zmŕtvychvstaniu, ktorý ortodoxní kresťania oslávia na budúcu nedeľu. 

Obrady Veľkého štvrtka, najmä umývanie nôh a liturgia, majú pripomenúť tajomnú večeru a ustanovenie Eucharistie. 

Bohoslužby Veľkého piatka sa začínajú čítaním Dvanástich strastných evanjelií. Biblické úryvky veriacim v chronologickom poradí približujú udalosti pred ukrižovaním Christa, jeho nočnú modlitbu v Getsemanskej záhrade, zradu, zajatie, výsluch u veľkňaza Kaifáša, Pilátov súd, cestu na Golgotu, aj utrpenie a smrť na kríži. Smútočný charakter bohoslužieb Veľkého piatka umocňuje i vynesenie takzvanej plaščenice – plátna s vyobrazením sňatia Christa z kríža a jeho uloženia do hrobu – doprostred chrámu.

Pochovanie Christa a jeho zostúpenie do pekla je obsahom bohoslužieb Veľkej soboty. Od Veľkého piatka až do nedele Vzkriesenia sa na znak úcty voči utrpeniu a smrti Isusa Christa v chrámoch nezvoní na zvonoch.

Sviatok Christovho Zmŕtvychvstania nazývaný aj Pascha je najdôležitejším sviatkom cirkevného roka. Cirkev si v ňom modlitebne pripomína a sprítomňuje, že Isus Christos, ktorý svojou smrťou vykúpil hriechy ľudstva, vstal z mŕtvych. Slovo Pascha znamená prechod. Pre kresťanov má osobitný význam – znamená prechod od smrti k večnému životu s Christom.

Slávnostná bohoslužba Paschy, nazývaná Utreňa zmŕtvychvstania, sa začína spravidla v noci alebo v skorých ranných hodinách a má radostný charakter. Počas bohoslužby mnohokrát zaznieva paschálny pozdrav Christos voskrese – Christos vstal z mŕtvych, na ktorý veriaci odpovedajú slovami Voistinu voskrese – Skutočne vstal z mŕtvych. Týmito slovami sa pozdravujú počas nasledujúcich 40 dní veľkonočného obdobia, čím potvrdzujú vieru pravoslávnej cirkvi vo vzkrieseného Christa. Po svätej liturgii kňazi zvyčajne požehnávajú pokrmy – syr, maslo, vajcia a mäso či sladký koláč, príznačne nazývaný pascha.