Náboženská sloboda Prenasledovanie sa zvyšuje v Indii, medzi najhoršie krajiny pribudla Nikaragua

Náboženská sloboda je porušovaná v každej tretej krajine sveta, pričom miera prenasledovania sa zvyšuje aj v Indii. Na zoznam krajín s najvyššou mierou porušovania náboženskej slobody sa prvýkrát zaradila aj Nikaragua.

Aj s týmito zisteniami prichádza Správa o stave náboženskej slobody vo svete, ktorú vo štvrtok zverejnila pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

V každej tretej krajine

Právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania sa porušuje v každej tretej krajine, teda v 61 zo 196 krajín sveta, vyplýva zo správy.

Celkovo takmer 4,9 miliardy ľudí, teda 62 percent svetovej populácie, žije v krajinách, kde je náboženská sloboda výrazne obmedzená.

Správa poukazuje na stupňujúce sa hrozby a tendencie v oblasti porušovania náboženskej slobody a odhaľuje, že útlak z dôvodu vierovyznania sa v rokoch 2021 – 2022 zhoršil. Zvýšila sa aj miera beztrestnosti utláčateľov.

Štúdia sa vzťahuje na obdobie od januára 2021 do decembra 2022.

Až v 49 zo 61 krajín, v ktorých je náboženská sloboda porušovaná, sú to samotné vlády, ktoré utláčajú svojich občanov z náboženských dôvodov. V niektorých z týchto krajín dochádza priamo k vyvražďovaniu skupín obyvateľstva.

Medzinárodné spoločenstvo na tieto skutočnosti nereaguje dostatočne, čo prispieva ku kultúre beztrestnosti režimov – najmä tých, ktoré sú považované za strategicky dôležité pre Západ. Príkladom je Čína a India, ktoré za dokázateľné porušovanie náboženskej slobody nie sú medzinárodným spoločenstvom žiadnym spôsobom postihované, konštatuje ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

V dôsledku narastajúceho autoritárskeho útlaku sa po prvýkrát na zoznam krajín s najvyššou mierou porušovania náboženskej slobody zaradila aj Nikaragua.

Náboženským komunitám, ktoré v týchto krajinách tvoria menšinu, hrozí úplný zánik. Dôvodom je kombinácia faktorov ako terorizmus, tolerancia násilia a legislatívne opatrenia, napríklad zákony proti konverzii. Ďalšími faktormi sú manipulácia s voľbami a volebnými pravidlami ako aj ekonomicko-sociálne obmedzenia náboženských menšín. Útlak však zažívajú aj väčšinové náboženstvá.

Na Západe sa „zdvorilé prenasledovanie“ mení na „kultúru rušenia“

Afrika je podľa správy naďalej kontinentom s najväčším počtom násilných útokov, pričom čelí najmä nárastu džihádistických útokov v oblasti Sahelu, Čadského jazera, Mozambiku a Somálska.

V Ázii sú najkritickejšími krajinami Čína a Severná Kórea, kde vlády uplatňujú totalitnú kontrolu prostredníctvom sledovania občanov a extrémnych represívnych opatrení.

V Indii sa miera prenasledovania zvyšuje – na vzostupe je etnickonáboženský nacionalizmus, ktorý ohrozuje náboženské menšiny. V 12 z 28 indických štátov boli schválené alebo sa zvažujú zákony proti konverzii, za ktoré hrozí trest až do desať rokov väzenia.

Okrem toho tieto zákony zahŕňajú finančné výhody pre tých, ktorí konvertujú alebo sa vrátia k väčšinovému náboženstvu. Medzináboženské násilie toleruje aj Pakistan, kde sú mladé kresťanské a hinduistické dievčatá často unášané a nútené k sobášom s príslušníkmi islamu.

Prenasledovanie cirkvi v Nikarague Prečo prezident, ktorý mal vo vláde kňazov, bojuje proti cirkvi?

Pavol Hudák

Správa pápežskej nadácie však upozorňuje aj na čoraz väčšie obmedzovanie slobody myslenia, svedomia a náboženstva v krajinách, ktoré patria do Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Na Západe sa atmosféra tzv. „zdvorilého prenasledovania“ voči tým, ktorí chcú otvorene žiť a vyjadrovať svoju vieru, postupne mení na atmosféru „kultúry rušenia“ (cancel culture).

Čoraz častejšie sme podľa dokumentu tiež svedkami „vynúteného prejavu“, čiže silného spoločenského tlaku na vyjadrenie podpory a prispôsobenie sa aktuálnym ideologickým trendom.

Pozitívnym zistením je nárast iniciatív v oblasti medzináboženského dialógu vo svete, ako aj návrat k neobmedzenej náboženskej praxi, ktorá bola v mnohých krajinách radikálne obmedzená pandemickými opatreniami.

„Cieľom Správy o stave náboženskej slobody vo svete je zhromaždiť dostupné informácie a poskytnúť analýzu porušovania tohto základného ľudského práva po celom svete. Je teda nástrojom. Nástroj je však iba taký dobrý ako tí, ktorí sa ho chopia, aby s ním pracovali, odovzdávali svoje poznatky ďalej a tak sa usilovali o zmenu,“ hovorí Regina Lynchová, novovymenovaná výkonná prezidentka medzinárodnej pápežskej nadácie ACN.