V občianskej vojne proti kresťanským Tigrajcom v rokoch 2020 až 2022 etiópska vládna armáda mala ešte za spojenca kresťanské milície Amharov. Teraz sa režim etiópskeho prezidenta a nositeľa Nobelovej ceny za mier Abija Ahmeda obrátil proti amharským milíciám, pretože podľa jeho názoru chcú vyťažiť príliš veľa z bratstva zbraní v občianskej vojne v Tigraji.
Už v novembri minulého roka bola urovnaná dvojročná občianska vojna: etiópska vláda uzavrela mierovú zmluvu s Tigrajským ľudovým oslobodzovacím frontom (TPLF). Napriek tomu amharské milície naďalej okupujú región západného Tigraja, na ktorý si nárokujú obe etniká.
V apríli federálna vláda v Addis Abebe oznámila, že rozpustí regionálne armády jednotlivých štátov. Tie v podstate zodpovedajú rôznym etnikám Etiópie. Amharskí nacionalisti vnímali toto oznámenie ako ohrozenie a potenciálne oslabenie v hraničných sporoch so susedným Tigrajom a chopili sa zbraní.
Vysokopostavený etiópsky predstaviteľ obvinil milicionárov v regióne Amhara zo snahy zvrhnúť regionálnu i federálnu vládu. Boje prebiehajú medzi amharskými milíciami Fano a Etiópskymi národnými obrannými silami (ENDF). Fano je dobrovoľnícka milícia naverbovaná z miestneho amharského obyvateľstva a počas vojny v Tigraji bola spojencom vládnej armády.
Podľa Ahmeda Solimana, pracovníka londýnskeho think-tanku Chatham House, v konflikte v Ahmare naďalej zohrávajú rolu pocity zrady a nespravodlivosti. „Mierová dohoda bola skôr dohodou medzi federálnou vládou a Tigrajským ľudovým oslobodzovacím frontom na tigrajskej strane bez ohľadu na záujmy regiónu Amhara, hoci tento bol úzko zapojený do vojny a je susedným regiónom,“ vysvetľuje Soliman.

Rozpustenie regionálnych armád je problematické: „Bolo to vnímané ako útok na regionálnu autonómiu a snaha obmedziť ich schopnosť brániť sa,“ bilancuje Soliman. „Mnohé špeciálne jednotky v regióne Amhara buď opustili svoje pozície, alebo sa pridali k amharským milíciám Fano. To viedlo k rastúcej nestabilite.“
V regióne Amhara na severozápade Etiópie žije viac ako 20 miliónov z celkového počtu 120 miliónov obyvateľov Etiópie. Konflikt v regióne Amhara sa rýchlo stal najvážnejším konfliktom v Etiópii, odkedy sa v novembri 2022 skončila dvojročná občianska vojna v regióne Tigraj, ktorý na juhu hraničí s regiónom Amhara.
Vláda etiópskeho premiéra Abija Ahmeda zaviedla začiatkom augusta v regióne Amhara šesťmesačný výnimočný stav. Svoj počin vysvetlila tým, že bezpečnostná kríza spôsobuje vážne sociálne a hospodárske škody.
Temesgen Tiruneh, generálny riaditeľ etiópskej spravodajskej služby, ktorá má za úlohu dohliadať na dodržiavanie výnimočného stavu, priznal, že milicionári obsadili niektoré mestá a okresy. Zavedenie výnimočného stavu dáva bezpečnostným službám právomoc zaviesť zákaz vychádzania, obmedziť pohyb, zakázať nosenie zbraní a verejné zhromaždenia a vykonávať zatýkanie a prehliadky bez súdneho príkazu.
Aj občianska vojna v Tigraji sa začala vyhlásením výnimočného stavu v roku 2020.
Decentralizácia a regionalizácia moci v Etiópii bola jedným z najväčších výdobytkov desaťročia panujúcich socialistických vládcov. Abij si ju teraz chce vziať späť a všetku moc naviazať na seba. Samotný Abij patrí k etniku Oromo, najväčšiemu v Etiópii, pričom toto etnikum je napoly kresťanské a napoly moslimské.
Hlavné mesto Addis Abeba je rovnomerne rozdelené medzi etniká Oromov a Amharov. Abij má kresťanskú matku a moslimského otca. Katolícka a pravoslávna cirkev v krajine vyzvali na pokoj zbraní a mierové rokovania.
Etiópia je po Nigérii druhou najväčšou krajinou Afriky. Až do zvrhnutia cisára Haileho Selassieho v roku 1974 po stáročia kresťanskí králi a cisári z amharského etnika vládli v krajine, ktorú si nikdy nedokázala podmaniť nejaká európska mocnosť. Po socialistickom štátnom prevrate v roku 1974 moc prevzali kresťanskí Tigrajci, ktorých monarchia zanedbávala, pokým pred piatimi rokmi neprevzal moc Abij Ahmed.
Abij uzavrel mier s Eritreou, za čo dostal Nobelovu cenu za mier. Kritici však tvrdia, že Abij v skutočnosti chcel Eritrejčanov ako spojencov a bratov v zbrani len zneužiť proti nepokojným regiónom vlastnej krajiny.
Odborníci považujú národný mierový proces po skončení vojny v Etiópii za ohrozený. V poslednom čase dochádza k ozbrojeným zrážkam v rôznych častiach krajiny, aj v regióne Oromia zomierali ľudia.
„Mier v Tigraji nemožno skutočne presadiť, ak nie je stabilný aj susedný región,“ hovorí Soliman. „Existuje veľká obava, že toto bude mať dominový efekt. Konštatujeme, že milície majú výrazný vplyv na bezpečnostnú situáciu a napádajú federálnu vládu najskôr v regióne Oromia a teraz aj v regióne Amhara.“
To má znepokojujúce dôsledky pre budúce riadenie a stabilitu Etiópie. „Vláda sa nebude chcieť dostať do dlhodobého konfliktu v regióne Amhara,“ uviedol Soliman.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.