Minizamyslenie Nohy na stole

Mnoho korporácií vkladá do pracovných zmlúv zamestnancov zákaz hovorenia o svojej mzde. Keď nikto nevie, koľko zarába ten vedľa, je o problém menej. Lenže v tomto podobenstve všetci vedia, o čo sa hrá, teda pracuje, a je o problém viac.

Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo: „Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára.“ (Mt 20, 1 – 16)

Musíme si úprimne priznať, že tento príbeh nemáme príliš radi. Azda preto, lebo máme pocit, že pracujeme od rannej tmy. A ako prídeme k tomu, že aj tí, ktorí pracovali od štvrtej odpoludnia, budú mať na výplatnej páske rovnakú cifru?

Bude to aj tým, že meriame svojím vnútorným metrom. A ten je nastavený jasne. Lenže aj človek, o ktorom si myslíme, že nič nerobí, pracuje.

V jednej veľkej automobilke prebiehal generálny audit. Kontrolóri prečesávali kancelárie, chodby, výrobné haly. Na konci prišli za generálnym riaditeľom a vravia: „Všade to ide ako po masle. Len v tej krajnej kancelárii sedí muž, ktorý má celý deň nohy na stole. Toho ihneď vyhoďte.“ A generálny riaditeľ odvetil: „Páni, to nemôžem urobiť. Tento muž prišiel raz, keď bola naša spoločnosť v totálnej kríze, s geniálnym nápadom, ktorý nám vyniesol miliardy dolárov a naštartoval výrobu... A keď ho dostal, nohy mal presne v tejto polohe.“

Iba Boh vidí, že aj tí, ktorí naoko len nečinne čakajú, pracujú. Rozmýšľajú, modlia sa, prichádzajú na nápady. Alebo sa učia životnej trpezlivosti, ktorú budú potrebovať. Možno aj s nami.  (Jozef Husovský)