Sv. Alžbeta Uhorská Test Princezná v srdci

Sv. Alžbeta Uhorská alebo Durínska by si zaslúžila podobný veľkofilm ako iné kráľovné. A bol by plný lásky, pochopenia, ale aj intríg, vojen a krvi. Lenže Alžbeta nedobyla žiadne veľké územie, nevydala žiadny zásadný edikt ani nepostavila tucet nových hradov. Aj keď... Odmietla byť kráľovnou. Ale nielen to robí jej život veľmi zaujímavým.

Narodila sa buď v Bratislave, alebo v Sárospataku. Už ako štvorročnú ju v rámci politických hier jej otec, kráľ Ondrej II., zasnúbil so synom durínskeho grófa Ľudovíta. Ako bolo zvykom, princezná bola vychovávaná vo svojom novom domove – na durínskom hrade Wartburg. Tam ju zasiahla správa o zavraždení jej matky Gertrúdy. Vyrovnať sa s touto traumou jej pomáhala teta Hedviga, ktorá jej kroky ešte viac nasmerovala na Boha.

Alžbeta síce vyrastala na kráľovskom dvore, ale nestala sa z nej rozmaznaná princezná. Naopak, bola skromná a pomáhala chudobným. Môžeme sa pýtať, či za tým stál jej totálny príklon k Bohu alebo tínedžerská rebélia, ktorú pozorujeme v životoch niektorých princov a princezien dodnes.

Vzhľadom na jej ďalší život je dosť pravdepodobné, že v naškrobených šatách, nacvičených úsmevoch a správaní nevidela hlbší zmysel a v takomto živote sa dusila. Niečo podobné asi zažili mýtnici Matúš a Zachej, ktorí sa topili v peniazoch a záchranu našli v rozdávaní a pomoci.

Jej manželovi Ľudovítovi IV., s ktorým sa zosobášila, keď mala 14 rokov, sa jej duchovný život a pomoc chudobným páčili. Narodili sa im tri deti a prežívali harmonický vzťah. Ľudovít držal nad Alžbetou ochrannú ruku.

Jej starostlivosť o chudobných a nepanovnícky život sa však nepozdávali Ľudovítovej matke Žofii. Alžbeta poskytla chorým aj priestory hradu a to bolo pre Žofiu priveľa. Traduje sa, že jedného chorého položila do vlastnej manželskej postele. Keď do spálne vošiel jej manžel, našiel v posteli kríž.

Manželstvo s Ľudovítom však trvalo iba šesť rokov. Po jeho smrti počas križiackej výpravy sa vlády v kniežatstve ujal Ľudovítov brat Henrich Raspe. Alžbetu aj s deťmi vyhnal z hradu a zakázal svojim poddaným pomôcť im. Tak sa pretĺkali, ako sa dalo. Prvé prístrešie – v nejakom chlieve pri hostinci – im ponúkol akýsi františkán. Neskôr ju jej teta Matilda vzala do kláštora v Kitzingene.

Keď Henrich Raspe videl pozostatky svojho brata Ľudovíta, niečo sa v ňom zlomilo, vzdal sa svojej funkcie a navrhol Alžbete, aby prevzala vládu nad Durínskom. Alžbeta však namiesto toho opustila hrad, z peňazí, ktoré dostala, založila v Marburgu nad Lahnom Nemocnicu svätého Františka z Assisi a začala nosiť rehoľný habit.

Jej neustála pomoc chorým a chudobným nebola len mladíckym výkrikom. Bol to celoživotný program. Richard Rohr napísal, že život naplno pochopia iba tí, ktorí v ňom zažijú veľké utrpenie a veľkú lásku. Alžbeta zažila jedno aj druhé v požehnanej miere. Kedysi o nej hovorievali, že je pomätená. Otázkou zostáva, kto bol vtedy naozaj pomätený.