Sme unavení. Niet divu, žijeme vo svete výkonu a nutnosti vlastniť, ktorý nám na plecia nakladá čoraz väčšie požiadavky.
Ježiš povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení (...) a nájdete odpočinok pre svoju dušu. (Mt 11, 28 – 30)
Ježiš sa nesnaží vynechať slová o bremene, a predsa hovorí o odpočinku. Jedným dychom nesľubuje exotickú dovolenku all inclusive s thajskou masážou. Všetky tieto bonusy by presne zapadali do sveta vlastnenia. V čom teda spočíva ježišovské pookriatie?
Pred Bohom nemusíme rozkladať stánky so svojimi dobrými skutkami, ako to robil farizej z podobenstva (Lk 18, 9 – 14), preukazovať sa červenými diplomami ani vlastníctvom lukratívnych pozemkov. Bohu nezáleží na tom, čo máme, ale na tom, akých ľudí z nás to, čo vlastníme, robí. Boh nedáva dôraz na mať, ale na byť.
Ten odpočinok spočíva v tom, že všetky svoje sociálne roly, úsmevy, väčšiu či menšiu časť divadelno-marketingového sveta môžeme nechať v predsieni. A nie je nič povznášajúcejšie ako možnosť byť sám sebou bez všetkých tých príťaží. Všetky miesta, na ktorých, a ľudia, pri ktorých si takýto stav môžeme dopriať, sú Božím darom. Darom odpočinku. Ktorý treba využiť vždy, keď sa dá. (Jozef Husovský)
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.