Pôstne minizamyslenie Trocha matematiky

Slová o sedmičke a sedemdesiatsedmičke sú hodenou rukavicou pre milovníkov matematiky. Pozrime sa teda na dnešné evanjelium z jej pohľadu.

Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.“ (Mt 18, 21 – 35)

Číslo sedem je pre niekoho šťastným, ale pre Žida znamená plnosť. Takže už oných Petrových „sedem ráz“ vlastne znamená „vždy“. Ježišových „sedemdesiatsedem ráz“ je v semitskej reči ich nekonečným umocnením.

Pavel Prihatný a Helena Panczová však poukazujú na ďalšiu famóznu matematickú hru pomenovanú „antický hlavolam“. „Ak totiž vezmeme do úvahy gramatiku hebrejského textu, kde je šivataim ‚sedem‘ v duáli a zdvojením tak odkazuje na počet štrnásť, môžeme si všimnúť peknú hru s postupujúcim radom násobenia: číslo štrnásť je súčtom umocňovaní čísel 1, 2 a 3 (12 + 22 + 32) a číslo sedemdesiatsedem je zasa súčtom umocňovaní nasledujúcich čísel 4, 5 a 6 (42 + 52 + 62).“

Ježiš nás teda pozýva k akémusi vyššiemu levelu odpustenia, čo naznačuje aj finále jeho podobenstva. Je to „odpustenie zo srdca“. Nielen kvôli zákonu, strachu z trestu, ale z lásky. Cesta odpustenia nie je nikdy jednoduchá ani krátka. Ale len pravdivé odpustenie zo srdca otvára brány väzenia, do ktorého vrháme seba aj toho, komu sme neodpustili. Taký je kľúč k vyriešeniu rovnice o dvoch známych. (Jozef Husovský)