Vianoce 2023 boli v Betleheme jedny z najsmutnejších. Bez pútnikov a za prísnych bezpečnostných opatrení. Na mieste narodenia Ježiša Krista bolo totiž cítiť dozvuky útoku Hamasu na Izrael, ktorý sa udial 7. októbra toho roku.

Odvtedy žije už beztak nepokojný región v ďalšej fáze napätia. Počas tohto roka sme tak sledovali, kam až zájde eskalácia, či už vo vzťahu Izraela s Iránom, alebo s hnutím Hizballáh v Libanone.

Pred tohtoročnými Vianocami sme sa o aktuálnej situácii rozprávali s dvomi Slovákmi, ktorí Svätú zem dobre poznajú a trávia v nej časť roka.

Biblista Blažej Štrba pôsobí počas letných semestrov na fakulte biblických vied a archeológie v Jeruzaleme, salezián Matej Fabian študuje tretí rok v Jeruzaleme teológiu. Cítili na vlastnej koži zvýšené napätie v krajine? Nemali obavy o svoj život? Je správne považovať Starý zákon za akýsi interpretačný kľúč k situácii vo Svätej zemi?

Pripomínalo to pandémiu

Matej Fabian býva v Jeruzaleme v saleziánskom dome asi dvadsať minút pešo od Starého Mesta. „Náš dom bol postavený v 19. storočí, má hrubé kamenné múry, dnes je to lukratívna štvrť, do ktorej sa sťahujú väčšinou americkí Židia,“ opisuje svoje zázemie. Suterén ich domu zároveň slúži aj ako kryt pred raketovými útokmi.

Útok Hamasu zo 7. októbra 2023 bol pre neho prekvapením. „Bol sviatok Panny Márie Ružencovej, išli sme preto ráno na omšu k ružencovým rehoľným sestrám. Potom nás pozvali na raňajky, a keď sme sa vracali, počuli sme výbuchy zo zostreľovania rakiet. Najprv sme nevedeli, čo sa deje,“ vraví.

„Snažím sa byť ostražitý, podvedome sledujem okolie. No nedá sa žiť v permanentnom strese a napätí z útokov.“ Matej Fabian, salezián

Mladý salezián napokon využil repatriačné lety, ktoré ponúkla slovenská vláda, a na Slovensko sa vrátil. Niektorí jeho spolubratia chceli ísť tiež domov, ale nemali ako, lebo ich vlasť neposkytovala spiatočné lety, prípadne preto, že ich krajina má v Izraeli veľa obyvateľov. Týkalo sa to napríklad jeho spolužiakov z Indie.

Kňaz Banskobystrickej diecézy a biblista Blažej Štrba sledoval správy o útoku zo 7. októbra na Slovensku. V zimnom semestri prednáša Starý zákon seminaristom v Nitre. „Napätie medzi dvoma etnikami je tam desaťročia, takže ma samotný útok až tak neprekvapil, skôr sila a ráznosť toho, čo sa stalo,“ hovorí Štrba. Spomína si, že napriek správam, že v Jeruzaleme beží život ako predtým, boli rušené lety a situácia narušila aj akademický rok.

Matej Fabian sa do Izraela vrátil po Vianociach. V mobile má aplikáciu, ktorá ho upozorní na hroziace útoky v oblasti, kde sa nachádza. Od októbra 2023 na Izrael dvakrát útočil aj Irán. „V čase prvého útoku sme akurát mali modlitby a potom večeru v suteréne nášho domu. Útok prišiel v čase večere, počuli sme pomedzi to výbuchy a sirény. Nebolo mi všetko jedno,“ hovorí slovenský študent teológie.

Matej Fabian, pred Skalným dómom. Foto: archív Mateja Fabiana

Docent Štrba prišiel tento rok do Izraela na letný semester ako zvyčajne. Dojmy po návrate prirovnáva k situácii počas covidovej pandémie. „V Jeruzaleme v podstate nebolo skoro žiadneho pútnika, pričom niekedy sa tam nachádza 30-tisíc pútnikov denne, a zrazu máte Jeruzalem a Staré Mesto prázdne,“ opisuje.

Slovenský biblista býva v arabskej časti, ktorá je plná obchodíkov so suvenírmi a tiež rôznych antikvariátov. „Takmer do konca mája boli zatvorené, vtedy sa začali postupne objavovať skupinky pútnikov. Na veľkonočné sviatky prišli skôr palestínski kresťania, ale stále to bolo slabé,“ rozpráva Blažej Štrba.

Poukazuje tiež na dôsledky pre miestnu zamestnanosť. Napríklad v Betleheme, kde sú desiatky hotelov a celá príslušná infraštruktúra, prišli o prácu tisícky ľudí.

„Turizmus sa skoro zastavil, aspoň čo sa týka pútnických kresťanských miest. Do Baziliky Svätého hrobu sa niekedy čakalo aj dve hodiny, dostali ste sa dnu na tridsať sekúnd a už vás vyháňali von. Teraz tam prídem kedykoľvek a nečakám vôbec, maximálne chvíľu. A vnútri môžem byť aj dlhšie,“ dopĺňa Matej Fabian.

Na otázku, či je teraz bezpečné prísť aspoň do Jeruzalema, nechcel mladý salezián odpovedať priamo. „Ak poviem, že áno, beriem si na zodpovednosť, že sa môže niečo stať, a vyčítal by som si to. Úplne bezpečné to tu nebolo ani pred útokom Hamasu. Občasné teroristické útoky sa vyskytovali,“ konštatuje.

Slovenský salezián ďalej hovorí o obmedzeniach, ktoré sa dotkli aj jeho študentského života. „Mali sme ísť z fakulty do Cézarey Filipovej na Golanských výšinách a na ďalšie archeologické exkurzie na severe krajiny. To sa kvôli bezpečnosti momentálne nedá,“ hovorí s tým, že takisto je problém dostať sa do niektorých miest na Západom brehu Jordánu. „Celkom bezpečné nie je teraz ísť ani do Galiley na severe, ani do Haify a okolia,“ tvrdí.

Matej Fabian upozorňuje, že ak sa niekto vydá v tejto situácii na Západný breh Jordánu, môže uviaznuť na checkpointoch medzi Palestínou a Izraelom. Tie sú podľa bezpečnostnej situácie otvorené alebo zatvorené a od útoku Hamasu sa na nich predĺžili kontroly.

Život v uliciach Jeruzalema

Aké to je bežne fungovať v meste, kde neustále hrozí nebezpečenstvo? Napätie po 7. októbri 2023 vnímať podľa Blažeja Štrbu aj v novších častiach Jeruzalema, v meste sú posilnené bezpečnostné zložky.

V Jeruzaleme však boli vždy bezpečnostné problémy a dochádzalo aj k samovražedným útokom. Veľmi blízko takejto udalosti bol aj tento rok. „Lietal vrtuľník, ale potreboval som ísť do druhej knižnice, za zákrutou som narazil na vojakov a chcel som pomedzi nich prejsť. Chytili ma, vraj čo chcem. V tej chvíli som nevedel, že ani nie o dvesto metrov ďalej – pri Herodesovej bráne – bol útočník, ktorého práve zastrelili,“ rozpráva.

Na život v jeruzalemských uliciach si Blažej Štrba zvykol, chodí tam desať rokov. Pripomína, že ťažšie to môžu mať napríklad študenti z Brazílie, ktorí pre tmavšiu farbu pleti môžu pripomínať Palestínčanov a izraelskí vojaci sú podozrievavejší.

Štrba, ktorý bol raz svedkom bitky medzi izraelskými vojakmi a Palestínčanmi, hovorí, že strach nemá, ale rešpekt áno. Za výhodu však považuje, že nemá rodinu. Ale na utrpenie a násilie si stále nezvykol.

Blažej Štrba, vo Svätom hrobe. Foto: archív Blažeja Štrbu

Matej Fabian, ktorý je v Izraeli tri roky, sa snaží vyhýbať rizikovým oblastiam. „Usilujem sa byť ostražitý, podvedome sledujem okolie. No nedá sa žiť v permanentnom strese a napätí z útokov. To by som tu nemohol normálne fungovať. Dôverujem v Božiu prozreteľnosť a že Pán Boh má vo svojich rukách aj môj odchod z tohto sveta,“ hovorí slovenský študent.

Zároveň do niektorých štvrtí nechodí, napríklad do ultraortodoxných, a keď už tam ide, tak určite nie autom cez šabat. „Vtedy do vás môžu hodiť aj kameň.“ Moslimov zas neprovokuje napríklad jarmulkou. „Keď sa idem pozrieť do synagógy, musím si ju nasadiť, ale potom sa snažím, aby som si ju nezabudol na hlave.“

Kresťania vo Svätej zemi

Svätá zem je podľa Blažeja Štrbu typická svojimi getami. Keďže kresťania v nej tvoria len dve percentá, tiež sú svojím spôsobom getom.

„Cirkev tam nemôže veľmi vystrkovať rožky, čo je aj dobre, pretože cirkev musí hľadať to, čo je podstatné, a ponúkať kvalitné veci,“ mieni s tým, že práve napätá situácia v krajine cirkvi nedovoľuje, aby vystupovala s projektmi, ktoré by boli príliš ambiciózne. Vďaka tomu sa z iných etnických a náboženských skupín môžu na kresťanov pozerať ako na most, ako na tých, čo chcú pokoj.

Kustódia Svätej zeme, ktorá zastrešuje aj činnosť fakulty biblických vied, pôsobí v krajine stáročia a vážne ju berie aj samotný izraelský štát.

Podľa Štrbu však netreba zabúdať na fakt, že aj mnohí židia a moslimovia sú proti násilnostiam a túžia po normálnom živote. Spomína príklad svojho známeho, istého profesora z Hebrejskej univerzity, ktorý sa zapája do aktivít v kresťanskom akademickom prostredí.

Napriek tomu faktom je, že dochádza aj k útokom na cirkev. Matej Fabian ich osobne nezažil, ale jeho spolubratia áno. Je to možno aj tým, že ešte nenosí saleziánsky kríž, ktorý majú bratia s večnými sľubmi.

„Občas sa stretnú s verbálnym útokom alebo s takým, že niekto napľul na cestu pred nimi. V októbri sa v záhrade pred domom modlíme ruženec. Raz na nás okoloidúci žid niečo vykrikoval, nerozumel som mu, ale zjavne to nebolo nič pekné. Nevšímali sme si ho a modlili sme sa ďalej,“ približuje Fabian.

Matej Fabian, výhľad na Jeruzalem. Foto: archív Mateja Fabiana

Apoštolát saleziánov v Izraeli vyzerá ináč ako na Slovensku či bežne v Európe. Verejne neponúkajú napríklad hry alebo katechizmus, v Jeruzaleme k nim chodia najmä miestni kresťania. „Niektorí sú arabského pôvodu, ale väčšina sú prisťahovalci. Je tu napríklad 30-tisíc Filipíncov, ktorí sú najmä kresťania, je tu aj veľká indická komunita, komunita z Etiópie, Eritrey alebo z Thajska. Zriedka sa nájdu aj kresťania, ktorí sú židovského pôvodu.“

Saleziáni tiež pôsobia na palestínskych územiach, napríklad v Betleheme, kde prevádzkujú oratórium, odbornú školu a pracujú aj so skautmi. Do Betlehema chodil aj Matej Fabian, ktorý pomáhal pri futbalovom krúžku. Ďalší spolužiaci chodili do sirotinca poľských sestier. No jeho návštevy v Betleheme sa po 7. októbri viac-menej skončili.

Biblia a nepokoje

Mladý salezián priznáva, že pobyt v Jeruzaleme mu pomohol pochopiť, ako sa židia pozerajú na kresťanov a moslimov a ako sa pozerajú moslimovia na židov. „Židia nás kresťanov vnímajú skôr pragmatickými očami. Poznajú najmä holokaust a križiacke výpravy,“ hovorí Fabian.

A prečo niektorí z nich nemajú radi kresťanov? Dôvodom je podľa neho aj to, že židia majú problém s krížom. Je to pre nich aj symbol Rímskej ríše, ktorá na kríži popravovala najpotupnejšou smrťou, a symbol mocnosti, ktorá ich krajinu okupovala. Aj v Tóre je napísané, že prekliaty je, kto visí na dreve, a tak Ježišova smrť je z ich pohľadu veľmi potupná.

Na druhej strane, pre palestínskych kresťanov, ktorí cítia od židov krivdu, je ťažké pochopiť biblické prisľúbenia pre Izrael.

„Starý zákon nie je na zavrhnutie, nie sú v ňom len zabíjania, ako to niektorí neuvážene opisujú, ale už v samotnom Starom zákone je veľa zmienok o Božom milosrdenstve a odpustení.“ Blažej Štrba, biblista

Keď je reč o Svätom písme a Svätej zemi, medzi kresťanmi sa možno stretnúť s názorom, že tento región je akoby predurčený na nepokoj, lebo tam ukrižovali Pána Ježiša.

Biblista Štrba takýto pohľad odmieta. V prvom rade Svätú zem nevníma ako výnimočný región, pokiaľ ide o napätie a vojny. V iných častiach zeme dochádza k intenzívnejšiemu zabíjaniu, ba dokonca jatkám, len možno nie sú tak v pozornosti sveta ako región Svätej zeme, kde sa sústredia tri veľké náboženstvá.

Starý zákon nemáme podľa Štrbu chápať ako akýsi interpretačný kľúč k nepokojom v tomto regióne. „Texty Starého zákona nepredkladajú krvilačnú víziu, to určite nie, hoci v tom období boli ľudia možno surovejší. Dnes sme zase rafinovanejší,“ vysvetľuje biblista. Poukazuje na to, že v Starom aj Novom zákone sa zjavuje Boží plán a v každej spoločnosti jestvuje aj kontrapostoj, odmietnutie tohto Božieho plánu.

„To, že na tomto mieste zabili Ježiša, neznamená, že tu bude nepokoj. Všade, kde sa bude prejavovať pravda evanjelia, to bude vždy iskriť,“ zamýšľa sa odborník na Starý zákon. Napätie bude trvať dovtedy, kým bude trvať opozícia zo strany človeka. „Boh tu bude stále a neprichádza s násilným plánom,“ dodáva.

Blažej Štrba takisto odmieta delenie na Boha Starého zákona a Boha Nového zákona. „Druhý vatikánsky koncil jasne povedal, že Boh je inšpirátorom Starého aj Nového zákona. Napokon aj Ježiš povedal, že neprišiel zákon a prorokov zrušiť, ale naplniť. Nemožno pochopiť Nový zákon bez Starého,“ konštatuje.

Biblista pripomína, že Starý zákon nie je na zavrhnutie, respektíve v ňom nie sú len zabíjania, ako to niektorí neuvážene opisujú, ale už v samotnom Starom zákone je veľa zmienok o Božom milosrdenstve a odpustení; napríklad jedenásťkrát sa v ňom uvádza netypické a výnimočné vyjadrenie, že Boh je otcovský a materský, milostivý a empatický.

Ako dospieť k mieru?

Aká môže byť úloha kresťanov v konflikte, ktorý trápi Svätú zem? Salezián Fabian našiel odpoveď u svojho profesora, ktorý má židovských predkov a teraz je jezuitským kňazom. „Stále sa zaoberá otázkou, ako môžeme pomôcť my kresťania, ako sa k tomu celému postaviť. Hovorí, že dôležité je, aké používame slová, máme zodpovednosť za to, ako rozprávame, ako píšeme,“ približuje Fabian.

Podľa neho treba hovoriť o každom človeku s úctou, či hovoríme o jednej, alebo druhej strane. Ľudská dôstojnosť musí byť na prvom mieste.

Blažej Štrba pripomína, že Ježiš Kristus nás vyzval, aby sme sa posunuli od pozície „nezabíjať“ k postoju „nechať sa zabiť“, nejsť proti zlu so silou a násilím, ale premáhať zlo dobrom.

Blažej Štrba, Ben Tal-Hermon. Foto: archív Blažeja Štrbu

Môžu mať aj moslimovia a židia pochopenie pre takýto kresťanský princíp „o druhom líci“? Kňaz Štrba dáva v tejto súvislosti do pozornosti texty v Starom zákone – napríklad koniec knihy Jozue alebo záver Izaiáša či Zacharaiáša –, ktoré obsahujú vízie určitého otvorenia sa voči všetkým národom.

„Napríklad v slovách ,prídu všetky národy, budú sa ti klaňať na tomto vrchu‘ vnímame istý univerzalizmus vzhľadom na to, že uverili, že ich Pán je vlastne Bohom všetkých. Do akej miery prijme konkrétny človek toto bohatstvo Písma, je druhá vec,“ konštatuje.

Matej Fabian vníma, že aktuálna vojna je náročná aj pre rodičov vojakov, ktorí sú na fronte. „Boja sa, aby im nezazvonil telefón so správou, že ich syn padol,“ vraví. Spoločnosť v Izraeli je tým všetkým veľmi zasiahnutá. „Snažíme sa byť s obyvateľmi solidárni, aj keď niekedy nevieme ako. Spoločnosť sa mení, sú tu jednak protesty, ale aj spomienky a stužky za obete, všade sú vylepené plagáty rukojemníkov, v tlači sa píše takmer len o tom,“ dopĺňa.

Pripomína tiež výrok pápeža Františka, že každá vojna je prehra, a svojho profesora, že pokoj nebude, kým nebude nastolená spravodlivosť.

Rozdelenie bude medzi ľuďmi prítomné stále, ale vždy to bude o tom, či konkrétny človek odpovie na Boží plán alebo sa postaví proti nemu, myslí si Blažej Štrba. To, čo mení ľudí, sú len jednotliví ľudia.

„Ježiš vyslovil slová o tom, že ,mocní budú tvrdou rukou nad vami panovať‘ – to bude stále, ale medzi jeho učeníkmi to tak nemá byť. Božie kráľovstvo, teda náš spôsob života a naše voľby majú dosahy na ostatných. A to, čo máme v rukách, je možnosť konať dobro,“ uzatvára slovenský biblista.