Rod Dreher Obnova kresťanstva na Západe bude buď mystická, alebo nebude vôbec

Obnova kresťanstva na Západe bude buď mystická, alebo nebude vôbec
Foto: Postoj/Andrej Lojan
Známy americký novinár a spisovateľ vydal novú knihu, v ktorej vyzýva na znovuzrodenie kresťanskej viery prostredníctvom vyzdvihnutia krásy a tajomstva v jej jadre, ako to bolo v prvotnej cirkvi.
 
Vypočuť článok
Rod Dreher / Obnova kresťanstva na Západe bude buď mystická, alebo nebude vôbec
0:00
0:00
0:00 0:00
Solène Tadié
Solène Tadié
Autorka je európskou korešpondentkou National Catholic Register. Je francúzsko-švajčiarskeho pôvodu a vyrastala v Paríži. Po ukončení štúdia žurnalistiky na Univerzite Roma III začala robiť reportáže o Ríme a Vatikáne pre Aleteiu. V roku 2015 nastúpila do L'Osservatore Romano, kde pracovala pre francúzsku sekciu a kultúrne stránky talianskeho denníka. Spolupracovala aj s viacerými francúzsky hovoriacimi katolíckymi mediálnymi organizáciami.
Ďalšie autorove články:

Biblia z kameňa a zo skla Katedrála Notre-Dame de Chartres oslavuje tisíc rokov od svojho založenia

Malý zázrak v Lille Ako omša pri sviečkach každý týždeň priláka stovky mladých ľudí

Iný pohľad Prečo by feministky mali oslavovať stredovek a katolícku cirkev

Poskytovať kresťanom intelektuálne zbrane, aby prežili úpadok postkresťanskej civilizácie, je poslanie, ktoré Rod Dreher plní v rámci svojej novinárskej kariéry. Jeho práca získala nový rozmer vydaním kníh Benediktova voľba: Stratégia pre kresťanov v postkresťanskom svete (2017) a Neži v lži: Príručka pre kresťanských disidentov (2020), dve medzinárodne uznávané diela preložené do viac ako tucta jazykov.

Jeho najnovšia kniha Living in Wonder: Finding Mystery and Meaning in a Secular Age (Žiť v úžase: Objavovanie tajomstva a zmyslu v čase sekularizácie), ktorá vyšla 22. októbra, sa zaoberá všetkými dôležitými otázkami našej doby z politického, filozofického a duchovného hľadiska a je zavŕšením tejto „trilógie“.

V knihe Living in Wonder Dreher skúma spôsoby, ako znovu rozdúchať plameň viery, pričom vychádza z dejín prvotnej cirkvi, ktorá svojou mystikou a mnohými zázrakmi masívne privádzala ľudí k viere. Prechádza rôznymi historickými zlomami od neskorého stredoveku až po súčasnosť, ktoré viedli k sekularizácii a takzvanému „rozčarovaniu“ západného sveta („rozčarovaním“ sa myslí racionálny, kritický a sekulárny prístup k nadprirodzeným prvkom viery, pozn. prekl.).

Cieľom tejto knihy, ktorú autor poňal ako príručku, je naučiť čitateľa „hľadať a nájsť“ pravé očarenie, inými slovami, ako „vidieť božské s čistým srdcom“.

Tento pravoslávny kresťan v 17 rokoch znovu našiel vieru, keď po návšteve katedrály v Chartres absolvoval rozhodujúce stretnutie s umelcom a kňazom Carlosom Sanchezom v roku 1993. 

Dreher je presvedčený, že „krása a dobro otvárajú dvere k pravde“, ako uviedol v rozhovore pre National Catholic Register. Hovorí aj o vzostupe okultizmu a novopohanstva, nepripravenosti duchovenstva na túto bezprecedentnú pohromu, ako aj o svojich myšlienkach o UFO.

Civilizačný rozmer krízy, ktorej čelí európska a americká spoločnosť, už nie je pre nikoho novinkou. Zatiaľ čo sa množia eseje a think tanky, ktoré stanovujú zväčša politické diagnózy, vy plávate proti prúdu so spiritualistickou tézou. Čo vás viedlo k tomu, aby ste sa zamerali na koncept rozčarovania?

Moje posledné dve knihy – Benediktova voľba a Neži v lži – sa zaoberajú výzvami, ktoré prináša život kresťana v postkresťanskej civilizácii. O tretej knihe venovanej tomuto problému som pôvodne neuvažoval, ale prenasledovalo ma niečo, čo mi pred rokmi povedal náboženský sociológ Christian Smith z Notre Dame. 

Pýtal som sa ho, čo môžeme urobiť, aby sme mladých ľudí pritiahli späť k viere. Povedal, že nevie, ale že sa to určite nebude dať dosiahnuť moralizovaním.

No dobre, ale ako teda? Stále som o tom premýšľal. Nakoniec som si uvedomil, že to, čo ma priviedlo k viere, neboli apologetické argumenty, ale stretnutie s veľkou krásou a s nezvyčajným dobrom.

Benedikt XVI. povedal, že v dnešnej dobe sú najlepšími argumentmi pre vieru umenie, ktoré vytvára cirkev, a jej svätí. Inými slovami, krása a dobro otvárajú dvere k pravde. Viem, že je to pravda, pretože som to zažil!

Už viac ako 30 rokov som oddaným kresťanom. Mal som niekoľko nadprirodzených zážitkov a v roku 1993 som mal dokonca videnie, ktoré sa neskôr splnilo. Spriatelil som sa s niekoľkými exorcistami a videl som dielo diabla. Tieto veci posilnili moju vieru tým, že mi pripomenuli, že svet nie je taký, ako si myslíme, a že materiálny svet má svoj základ v duchovnej realite. 

Napokon mi napadlo, že by som o tom mal napísať knihu. Keď som narazil na citát Karla Rahnera zo 60. rokov 20. storočia – „Zbožný kresťan budúcnosti bude buď ,mystik‘ – čiže niekto, kto ,niečo zažil‘ –, alebo úplne prestane existovať“ –, vedel som, že je ten správny čas.

Predstavujete zaujímavý koncept „WEIRD“ na označenie západných, vzdelaných, industrializovaných, bohatých a demokratických ľudí (v angličtine vytvárajú začiatočné písmená týchto prídavných mien  ̶  western, educated, industrialized, rich, democratic  ̶  akronym WEIRD, pozn. prekl.), ktorí uctievajú mýtus pokroku. 

Spojené štáty sú pravdepodobne vrcholným vyjadrením tohto konceptu. Myslíte si, že WEIRD ľudia by mohli v spoločnosti ešte dlho pretrvať napriek dramatickým zmenám a prevratom, ktorým Západ čelí?

Áno, určite. „Kúzlo“ kultúry WEIRD spočíva v jej technologickej sile, ktorá priniesla veľké bohatstvo. Ľudia vydržia veľa nešťastia, kým sa odvážia odovzdať svoj život Kristovi; to som zažil na vlastnej koži počas vysokoškolského štúdia. 

Vedel som, že moje WEIRD zmýšľanie (hoci som vtedy nepoužíval tento termín) je neudržateľné, ale myšlienka, že by som sa mal vzdať svojej slobody, najmä sexuálnej slobody, kvôli Ježišovi Kristovi, sa mi zdala nemožná. 

A tak som sa stále snažil uzatvárať dohody s Bohom. Nefungovalo to, pretože to nemohlo fungovať. A čo som zažíval ja ako mladý muž, to zažívajú všetci ľudia v kultúre WEIRD. Všetci sme boli od narodenia vychovávaní k tomu, aby sme si mysleli, že západný človek dnes žije na vrchole ľudského pokroku a osvietenia. 

Budeme musieť padnúť veľmi hlboko a veľmi tvrdo, kým sa spamätáme a vyslobodíme z podriadenosti mýtu pokroku. 

Väčšina konzervatívnych kresťanských mysliteľov v reakcii na túto epochálnu krízu, ktorej zjavným symptómom je dechristianizácia, volá po návrate k doktríne a prísnejším, náročnejším pravidlám života. Vy však idete ďalej a zdôrazňujete, že „jedinou cestou, ako oživiť kresťanskú vieru, je... prostredníctvom tajomstva a úžasu“. Prečo si to myslíte?

Len na ujasnenie, aj ja verím v návrat k doktríne a k prísnejším, náročnejším pravidlám života. Ale aký cieľ by mal taký návrat? Síce žiť lepšie, ako žiť život bez morálnej štruktúry a súdržnosti, ale v spoločnosti, ktorá rozbila väčšinu morálnych štruktúr, ktoré jej členom vštepujú pravidlá života. Je ťažké zostať verný obetiam, ku ktorým je človek povolaný, bez hmatateľného presvedčenia, že existuje niečo viac než to, čo vidíme. 

Ako hovorí historik Tom Holland, cirkvi by sa mali výrazne opierať o nadprirodzené javy. To nás oddeľuje od zvyšku sveta, tým sme iní. Staršie generácie si myslia, že vďaka tomu vyzeráme v očiach sveta hlúpo a pochabo, ale ja si myslím, že vďaka tomu vyzeráme duchovne vážne, čo napríklad veľmi chýba cirkvám, ktoré sa tomu vyhýbajú. 

Okrem toho, v katolíckej a pravoslávnej histórii je toho toľko, o čom by mal vedieť celý svet! Katolícky historik Carlos Eire, profesor z Yalovej univerzity, vydal tento rok úžasnú knihu s názvom They Flew: A History of the Impossible (Lietali: Dejiny nemožného). Je o veľmi dobre zdokumentovaných prípadoch z raného novoveku, keď kňazi, mnísi a mníšky levitovali alebo bilokovali. 

Eire odhaľuje, že existuje úžasné množstvo dôkazov na podporu týchto tvrdení a že jediný dôvod, prečo ich historici neberú vážne, je ten, že súvisia s náboženstvom. Tieto predsudky sa však v súčasnosti rúcajú.

Foto: Postoj/Andrej Lojan, Amazon

Kritizujete reformáciu a osvietenstvo, ktoré podľa vás vyvolali fenomén rozčarovania, spolu s príchodom scientizmu a ďalších odvodených ideológií na Západe. Prví teoretici konceptu rozčarovania Friedrich Schiller a Max Weber, ktorí obaja pochádzali z protestantskej kultúry (Schiller aj z osvietenstva), nepochybne predbehli dobu, keď predvídali excesy svojich spoločností. V čom spočíva vaša kritika?

Západný svet prechádza posledných 500 rokov postupným procesom rozčarovania. Filozof Charles Taylor sa pýta: prečo bolo v roku 1500 ťažké predstaviť si, že Boh neexistuje, a dnes je ťažké povedať, že Boh existuje? 

Odpoveďou je rozčarovanie – teda postupná strata predstavy, že existuje niečo, čo presahuje materiálno. Katolicizmus a pravoslávie si zachovávajú silnú formu sakramentalizmu – myšlienky, že duchovné v istom tajomnom zmysle preniká do materiálneho. Väčšina katolíkov a pravoslávnych však už takto nežije. 

Vidíme to na rozšírenej akceptácii potratov, dokonca aj medzi kresťanmi. Nasleduje eutanázia, ktorej popularita rýchlo rastie, a transgenderizmus. To sú brány k transhumanizmu, splynutiu človeka so strojom, a k vykoreneniu ľudskosti. 

Myšlienky majú svoje dôsledky. Ak si nevybojujeme späť myšlienku, že na hmote záleží, potom sa zrútime do tohto novognosticizmu. Toto všetko sa deje veľmi rýchlo a je skľučujúce vidieť, že o tom hovorí tak málo kresťanských lídrov, či už zasvätených, alebo laikov. Ján Pavol II. o tom hovoril. Aj Benedikt XVI. Zdá sa však, že väčšina kresťanov je buď bezradná, alebo ľahostajná.

Katolíci, ako ste tiež spomenuli, sa často vyhýbajú rozprávaniu o anjeloch a démonoch zo strachu z poverčivosti, dokonca aj tí najveriacejší z veriacich. Páter Pio žil v storočí „smrti Boha“ a ateistickej totality a aj tak vykonal množstvo zázrakov. Je dnešná západná spoločnosť ešte menej priaznivo naklonená zrodu takýchto svätcov ako v 20. storočí?

Pred desiatimi rokmi by som povedal, že áno. Vtedy bol populárny nový ateizmus a veľa mladých ľudí opúšťalo kresťanskú vieru. Počet odídených kresťanov stále rastie, najmä medzi mladými, ale došlo k významnej a nečakanej zmene. Ateizmus je medzi mladými ľuďmi väčšinou mŕtvy, ale ku kresťanstvu sa nevracajú. Obracajú sa k rôznym formám okultizmu, ako aj k užívaniu psychedelických drog.

Prečo? Pretože zúfalo túžia zažiť transcendenciu, mystiku. Potrebujú skúsenosť, ktorá im povie, že život je viac než len materializmus. Akokoľvek by nás mal tento vývoj znepokojovať, nám kresťanom ponúka aj príležitosť. Aj naďalej bude ťažké – možno ťažšie ako kedykoľvek predtým – obrátiť ľudí pomocou rozumu. 

Možno sa nám bude dariť viac, ak budeme hovoriť o zázrakoch pátra Pia a iných, ak budeme hovoriť o schválených mariánskych zjaveniach, ak budeme hovoriť o realite duchovného boja v príbehoch ľudí, ako je zosnulý exorcista Gabriele Amorth a otec Carlos Martins, populárny americký exorcista, ktorého podcast The Exorcist Files je nielen zábavný, ale obsahuje aj veľa silných praktických rád.

Tvrdíte, že dnešný klérus je absolútne nepripravený na prijatie mnohých ľudí, ktorí vychádzajú z okultizmu, hnutí New Age alebo novopohanstva. Čo by sa podľa vás malo zmeniť?

Moja kniha Living in Wonder nie je len teoretická, ale obsahuje aj praktické rady. Myslím, že jednou z najdiskutovanejších častí knihy bude to, čo by podľa bývalého uctievača diabla, teraz obráteného kresťana, ktorý je zároveň vysoko vzdelaným odborníkom na náboženstvo, mali robiť duchovní a náboženskí lídri. Hovorí, že musia čítať oveľa viac o okultizme, ale nie natoľko, aby ich to demoralizovalo.

Okultizmus je v dnešnej populárnej kultúre veľmi rozšírený. Vám na tom možno nezáleží, ale okultizmu veľmi záleží na vašich deťoch. Zájdite do nejakého väčšieho kníhkupectva a všimnite si police plné kníh, v ktorých sa tínedžeri dočítajú o čarodejníctve a pohanstve. Ide o veľmi veľký problém, pretože to všetko sú dvere, ktorými sa démoni môžu dostať k dušiam mladých ľudí, ktorí nechápu, do čoho idú. Toto nie je žart.

Duchovní by mali brať prácu exorcistov oveľa vážnejšie. Žijú v realite, ktorú väčšina z nás nevidí, ale ktorá existuje. Duchovný boj je vážnou súčasťou nášho života ako kresťanov a v nasledujúcich rokoch sa stane ešte vážnejšou.

Vyjadrili ste sa, že veríte v existenciu UFO, k čomu väčšina kresťanských autorít nezaujíma žiadne stanovisko. Vy máte tendenciu interpretovať to ako znamenia diabla. Čo vás k tomu priviedlo?

Ešte pred vyše rokom som UFO nebral vážne. Potom mi jeden katolícky novinár, ktorého si vážim, povedal, že by som to mal prehodnotiť, pretože v tejto oblasti sa diskutuje o niektorých dôležitých duchovných otázkach. Súhlasil som, že si prečítam niekoľko kníh, ktoré mi odporučil, a musel som uznať, že táto téma je oveľa vážnejšia, než som si uvedomoval. 

Prekvapilo ma, keď som sa dozvedel, že veľmi seriózni ľudia na vysokých úrovniach americkej vlády, najmä z oblasti armády a národnej bezpečnosti, berú fenomén UFO vážne. Aj v Silicon Valley, medzi technologickými elitami, je všeobecne akceptovaný ako reálny.

A najprekvapujúcejšie na tom celom je, že len veľmi málo tých, ktorí považujú UFO za skutočné, verí, že ide o bytosti z iných planét. Skôr veria, že sú to v istom zmysle bytosti z iných dimenzií. Znie to ako sci-fi, ale je to pravda a niektorí z týchto elít o tom otvorene hovoria.

Ale prečo si myslím, že tieto veci sú démoni alebo aspoň súvisia s démonmi? Čiastočne to boli rozhovory s bývalými okultistami – mužmi, ktorí sa navzájom nepoznajú –, ktorí to povedali. Ale hovoril som aj s exorcistami, ktorí prezentovali podobné skúsenosti. 

Som presvedčený, že títo „mimozemšťania“ sú súčasťou širšieho, dlhodobého plánu, ktorý má spôsobiť veľký celoplanetárny duchovný podvod. Pred štyridsiatimi rokmi to predpovedal pravoslávny kresťanský mních Serafim Rose. Keď som v roku 2006 prvýkrát čítal Roseov komentár na túto tému, smial som sa na ňom. Teraz sa už nesmejem.

Pôvodný článok: Rod Dreher: The Renewal of Christianity in the West Will Be Mystical or Won’t Be at All

© 2024 EWTN News, Inc. Reprinted with permission from the National Catholic Register – www.ncregister.com. Preložila Terézia Sedláková.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Rod Dreher Benediktova voľba UFO
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť