Páter Alejandro Moral, generálny predstavený augustiniánov, v rozhovore pre Il Messaggero povedal, že Lev XIV. pracuje na štruktúre svojej prvej encykliky.

Zásadnou otázkou je, či sa pápež bude riadiť inšpiráciou, ktorá vychádza z jeho mena, a teda či prvú encykliku svojho pontifikátu venuje sociálnym otázkam, alebo bude nasledovať líniu svojich prvých slov na začiatku pontifikátu, keď rázne stanovil, že je potrebné zmiznúť, aby sa uvoľnilo miesto Kristovi.

Stručne povedané: bude to sociálna alebo duchovná encyklika? Navzájom sa to nevylučuje a jedna môže byť spojená s druhou. Veľa však bude závisieť od toho, akú presnú štruktúru Lev XIV. dokumentu dá a ako predstaví svoje priority.

Prvé dva mesiace jeho pontifikátu nás naučili, že niektoré procesy iniciované pápežom Františkom sú nezvratné. Môžu byť prepracované, ale nie zvrátené. A jedným z týchto procesov je jeho zameranie na otázky životného prostredia.

Integrálny ekologický prístup

Pápež František svojím zameraním na zodpovednú starostlivosť o stvorenie nevymyslel nič nové. Cirkev sa tým vždy zaoberala. Benedikta XVI. navyše katolícke i svetské médiá pre jeho pozornosť venovanú ekologickým otázkam nazvali „zeleným pápežom“. Teologická práca bola teda už vykonaná, keď František dal tejto problematike pastoračný impulz.

Pápež František posunul ekologickú pozornosť cirkvi na inú úroveň. Encyklika Laudato si’ aj exhortácia Laudate Deum vychádzali z radu údajov a čísel agentúr OSN. V praxi František prepojil ekologický záujem s politickými a multilaterálnymi otázkami.

Laudato si’ ako encyklika obsahovala nevyhnutný rámec sociálnej náuky cirkvi. Na medzinárodných fórach sa však najviac citovali práve tie pasáže, ktoré potvrdzovali pozície mainstreamu, zatiaľ čo na pozície integrálnej ekológie sa zabúdalo.

Málokto si napríklad spomenie, že Laudato si’ obsahuje obhajobu života od počatia po prirodzenú smrť, že útočí na tzv. kultúru skartovania aj v zmysle vyraďovania ľudských životov a že prijíma integrálny ekologický prístup, ktorý kladie človeka do centra pozornosti.

Laudate Deum ako exhortácia bola namiesto toho prezentovaná ako aktualizácia vedeckých údajov, čo bolo prirodzené, pretože OSN vždy aktualizuje svoje údaje. Ale práve o to išlo: môže byť pápežský dokument spojený len s kontingentnými údajmi?

Nešlo predsa o dokument reagujúci na vážnu situáciu so silnou teoretickou štruktúrou (spomeňme si na encykliku Pia XI. proti nacizmu Mit brennender Sorge alebo na rozhlasové posolstvá Pia XII. počas druhej svetovej vojny). Namiesto toho išlo o dokument, ktorý zaujal stanovisko medzinárodných organizácií, ktoré zriedkavo spájajú ekologický problém s človekom. V skutočnosti sa za problém často považujú ľudské bytosti.

Take back controlLev XIV. ukazuje, ako držať opraty v rukách tak, aby všetci boli spokojní

Imrich Gazda

Dvanásť rokov pontifikátu však vytvorilo ekologické hnutie, ktoré – ako sa niekedy zdá – sa bez zábran hlási k environmentalizmu, oddeľuje sa od samotnej ľudskej podstaty, ktorú mu František chcel dať, a venuje sa len politickým a medializovaným otázkam. A medzi iniciatívy spojené s týmto environmentalizmom patrí aj osobitná omša za ochranu stvorenstva.

Lev XIV. tento proces zachoval, schválil ho a prvú omšu s touto špeciálnou formuláciou celebroval súkromne v Borgu Laudato si’ v Castel Gandolfe. Vo svojej homílii povedal, že „Boh nám dal stvorenie ako dar, ktorý treba chrániť, a nie ako korisť, ktorú treba využívať“. Potom prosil, aby Boh doprial obrátenie tým, ktorí nevidia ekologický problém.

Pápež súčasne pripomenul výzvu kresťanov starať sa o stvorenie. „Keď sa pozeráme na krásu zeme, chápeme, že Boh ju nestvoril z nevyhnutnosti, ale z lásky. Stvorenie sa rodí z jeho prekypujúcej dobroty a každé stvorenie v sebe nesie odraz jeho slávy,“ povedal pápež.

A dodal: „Dnes je však táto sláva zranená našimi nezodpovednými rozhodnutiami. Stvorenie trpí a vzdychá, ako hovorí svätý Pavol, a spolu s ním trpia aj ľudia, ktorí zažívajú chudobu. Nemôžeme viac ignorovať krik zeme a plač chudobných, pretože sú jediným volaním, ktoré sa vznáša k Bohu.“

Encyklika ako signál

Pápežova homília sa skrátka nevzdialila od pápeža Františka a pri príležitosti desiateho výročia encykliky Laudato si’ v nej zaznelo množstvo odkazov. Zároveň však kládol osobitný dôraz na otázku stvorenia, a nie na samotný akt stvorenia. Lev XIV. sa k týmto otázkam postavil opatrne: nerozišiel sa s Františkovým pontifikátom, ale znovu sa napojil na hlboký prúd katolíckeho myslenia. Rozišiel sa s myšlienkou, že pontifikát pápeža Františka bol zlomom.

Otázka teda znie: je ekologická revolúcia pápeža Františka nezvratný proces? Zdá sa, že Lev XIV. nie je pripravený v tejto otázke ustúpiť, ale zároveň sa snažil obnoviť jej špecificky katolícke a antropologické zameranie. Treba tiež poznamenať, že formulár omše bol použitý pri súkromnom slávení a nie je známe, či sa toto slávenie zopakuje aj na verejnosti.

Bude preto veľmi výpovedný spôsob, akým Lev XIV. sformuluje svoju prvú encykliku. Po dvoch mesiacoch jeho pontifikátu môžeme stále vnímať rovnováhu medzi prvkami kontinuity a diskontinuity. Nesledujeme pontifikát obnovy, a predsa mnohé veci obnovuje. Nie je to pontifikát rozchodu s jeho predchodcom, a predsa sa znovu spojil s tradíciou.

Niektoré už prebiehajúce procesy zostanú nezmenené, ale ešte uvidíme, ako ich Lev XIV. nanovo definuje, prepracuje a reinterpretuje. Jeho prvá encyklika bude v tomto smere jasným signálom.

Pôvodne uverejnené s názvom Leo XIV and the coming encyclical na stránke mondayvatican.com. Publikované so súhlasom autora. Preložil a medzititulky doplnil Pavol Rábara.