Pohľad vatikanistu Lev XIV. a „pozastavené“ dokumenty

Za niečo viac než sto dní od nástupu do úradu sa pápež Lev XIV. niekoľkokrát stretol so všetkými vedúcimi vatikánskych dikastérií. Schválil už existujúce menovania, správy, ktoré sú v procese, a iniciatívy, ktoré sa teraz nachádzajú v záverečnej fáze.

Zatiaľ však neboli prijaté žiadne kľúčové rozhodnutia týkajúce sa vedúcich dikastérií – päť z nich má viac ako 75 rokov a stále chýba nástupca Prevosta v Dikastériu pre biskupov – ani neboli prijaté žiadne dôležité dokumenty. 

Lev XIV. neprijal žiadne skutočne podstatné vládne rozhodnutia. Čoskoro však nastane kritický moment, keď bude jasné, ako skutočne zamýšľa vládnuť.

A bude sa to týkať Dikastéria pre náuku viery.

Fernándezove témy

Bolo to 3. júla, keď kardinál Víctor Manuel Fernández, prefekt niekdajšieho Svätého ofícia, oznámil, že dikastérium, ktoré vedie, čoskoro zverejní dokument o „rôznych mariánskych témach“. 

Tento dokument by mal byť považovaný za akési pokračovanie nových noriem o nadprirodzených javoch, ktoré boli zverejnené v máji 2024. Nový dokument bude pravdepodobne v duchu toho, čo viedlo k zverejneniu nóty o údajných zjaveniach v Medžugorí (a celom medžugorskom fenoméne) v septembri 2024.

Verdikt o MedžugoríVatikán nehovorí, či sa Mária zjavovala. Uznáva duchovné ovocie s výhradami k niektorým posolstvám

Pavol RábaraPavol Hudák

S novými normami o nadprirodzených javoch (zverejnenými v máji 2024) dikastérium presunulo svoju pozornosť z posudzovania nadprirodzenej povahy konkrétnych javov na pastorálne posudzovanie ich vplyvu. Z tohto dôvodu bolo definovaných šesť úrovní schválenia, od vyhlásenia o nie nadprirodzenej povahe (ale nikdy naopak) až po „nihil obstat“ alebo vyhlásenie, že nič nebráni pokračovaniu v tejto úcte.

Kardinál Fernández vysvetlil, že nihil obstat je veľmi pozitívne hodnotenie, ale „neznamená, že všetko, čo sa tam hovorí, je bez rizika. Keď sa na tieto javy pozeráme ako na celok, vidíme opakujúce sa problémy“.

Text, ktorý by mal objasniť otázky vyplývajúce zo skúmaní týchto javov, je podľa kardinála Fernándeza takmer hotový, ale jeho zverejnenie potrvá ešte niekoľko mesiacov. Tieto slová treba posúdiť s ohľadom na pretrvávajúci šum, že Lev XIV. videl dokument a odmietol ho schváliť, pričom požadoval niektoré podstatné zmeny.

Ide len o fámy, ktoré šíria okrem iných aj tí, ktorí hľadajú známky otvorenej diskontinuity medzi pápežom Františkom a pápežom Levom XIV. Šum možno vnímať z dvoch dôvodov.

Po prvé, dokument o mariánskych javoch, ktorý vznikol za pápeža Františka, nemusí byť – čo sa týka tónu a ešte viac záverov – úplne v súlade s Levom XIV.

Pápež František veľmi oceňoval ľudovú zbožnosť, Lev XIV. tiež. Je však ťažké si predstaviť, že by Lev XIV. otvorene odporoval tradíciám cirkvi alebo dokonca vydal dokument o náuke viery, ktorý by priamo odsudzoval konkrétne prejavy viery takmer predpojato.

Dokument o mariologických otázkach bude preto testom. Uvidíme, či kardinál Fernández, najvernejší podporovateľ pápeža Františka a dôveryhodný „ideológ“, bude motivovaný zmeniť tón a rozsah svojich vyhlásení. Pápež František schválil typ jazyka, ktorý signalizoval zlom s minulosťou, aj keď tento zlom bol možno prehnaný alebo primárne ideologický. Lev XIV. sa týmto smerom neuberá.

Zdá sa však, že kardinál Fernández chce vyvinúť tlak na Leva XIV., aby zabezpečil, že všetko, čo bolo pripravené za pápeža Františka, bude zverejnené.

Pohľad vatikanistuLev XIV. a prichádzajúca encyklika

Andrea Gagliarducci

V januári 2025 Fernández oznámil, že dikastérium pripravuje dokumenty o hodnote monogamie, otroctve v priebehu histórie a rôznych formách otroctva v súčasnosti, úlohe žien v cirkvi a v skutočnosti aj o niektorých mariologických otázkach.

Viac sa však o týchto ďalších dokumentoch nehovorilo. V niektorých prípadoch však vieme, aká by bola ich línia. Pokiaľ ide o otroctvo, Fernández patrí medzi tých, ktorí zdôrazňujú, že cirkev otroctvo schvaľovala a až neskôr zmenila svoju doktrínu. Toto tvrdenie je v rozpore s historickými údajmi – existenciou rehoľných rádov, ako sú mercedári, založených práve na oslobodzovaní otrokov, a skutočnosťou, že politické rozhodnutia pápežského štátu nemožno zamieňať s teologickými postojmi. 

Fernández však túto myšlienku tvrdohlavo podporoval a vyjadril ju aj na tlačovej konferencii počas Synody o rodine v roku 2014.

Pokiaľ ide o úlohu žien v cirkvi, dal by sa očakávať návrat k otázke diakoniek, teda téme, ku ktorej pápež František zriadil dve komisie, tie však nedospeli k jednoznačnému záveru. Predpokladá sa, že dokument o hodnote monogamie bol zo všetkých dokumentov najmenej náchylný na možné nesprávne interpretácie.

Možné zverejnenie všetkých týchto dokumentov a zmeny v jazyku a témach by mohli predstavovať kľúč k pochopeniu toho, ako chce Lev XIV. napredovať v pontifikáte.

Fiducia supplicans a ďalšie

Na Leva XIV. je totiž vyvíjaný určitý tlak, aby odhalil karty a ukázal, či chce pokračovať v línii pápeža Františka.

Otec Santiago Martin v príspevku na webovej stránke novinára Alda Mariu Valliho poznamenal, že počas uprázdneného Petrovho stolca nemecký episkopát schválil obrad požehnania iregulárnych zväzkov. Kolínska diecéza sa od dokumentu dištancovala, pretože kardinál a kolínsky arcibiskup Woelki poznamenal, že obrad je v rozpore s vyhlásením Kongregácie pre náuku viery Fiducia supplicans, ktoré povoľuje požehnanie homosexuálov, ale nie zväzkov osôb rovnakého pohlavia ako takých.

Pokiaľ ide o Fiduciu supplicans, sám Fernández povedal, že Lev XIV. by dokument nezmenil. Aj to je forma nátlaku vzhľadom na to, že Fernández momentálne zastáva dočasnú funkciu prefekta, rovnako ako všetci prefekti dikastérií.

Tlak sa objavil aj v otázke potratov. Istý nemecký biskup žiadal, aby interrupcia nebola používaná ako ideologická zbraň. Keďže Lev XIV. sa k tejto otázke zatiaľ nevyjadril, toto vyhlásenie vyznieva ako neprimeraný tlak na pápeža. Lev XIV. bude musieť nájsť rovnováhu, ale nemôže tak urobiť na základe nátlaku.

Vatikánska sedmaZačala cirkev v Nemecku testovať nového pápeža ešte pred jeho zvolením?

Pavol Rábara

A potom máme prípad otca Michaela Weningera, bývalého rakúskeho veľvyslanca, ktorý sa po tom, čo ovdovel, stal kňazom a istý čas pôsobil na Dikastériu pre medzináboženský dialóg. Blízky alebo dokonca plne zapojený do slobodomurárstva – na oficiálnych webových stránkach je opisovaný ako kaplán lóže – sa na jednej konferencii jasne vyjadril, že byť katolíkom a slobodomurárom už nie je nezlučiteľné. 

Toto tvrdenie je v rozpore okrem iného s viacerými nedávnymi vyhláseniami Dikastéria pre náuku viery. Aj v tomto prípade sa však na pápeža vyvíja tlak. Niektorí podnecujú verejnú diskusiu s cieľom prinútiť Leva XIV., aby sa vyjadril alebo aby svojím mlčaním umožnil manipuláciu s postojom cirkvi.

Tieto „pozastavené“ dokumenty, tieto nevypovedané vyhlásenia sú v súčasnosti Damoklovým mečom nad pontifikátom.

Lev XIV. sa nezdá byť človekom, ktorý by sa snažil zasievať rozdelenie. Ale čo môže urobiť tvárou v tvár tým, ktorí rozdelenie šíria? Ako môže čeliť naratívu o sebe samom? Bude mať odvahu zastaviť niektoré z najkontroverznejších dedičstiev predchádzajúceho pontifikátu?

Tieto otázky sú zatiaľ stále otvorené.

Odpovede nám umožnia lepšie pochopiť smerovanie tohto pontifikátu.

Pôvodne uverejnené s názvom Leo XIV: The “suspended” documents na stránke mondayvatican.com. Publikované so súhlasom autora. Preložil a medzititulky doplnil Pavol Rábara.